„Paní Vozáková prosím”
„Dobrý deň, možete si sadnúť a ja Vám prinesiem tie tlačivá za chvíločku”
(Vediem pani do maličkej miestnosti .... Posadí sa .. )
Otočím sa a vyberám smerom ku svojim papierovým pyramídam na písacom stole. Ich tajomstvo rozpoznám len ja. Denno denne sa nimi prehrabujem a neustále hľadám poklad, ktorý vačšinou aj nájdem – predsa som expert!
Vraciam sa k pani Vozákovej s úsmevom na tvári, však je jedna z mála ľudí čo sa neuháňa a moje minútové meškanie určite prepáči.
Otváram dvere, a úsmev mi mrzne.
Do nosa mi udrie zvláštny pach, ktorý skúmam len sekundu a snažím sa urobiť záver …. Cítim voňavku ...
Channel 5?
Dolce Gabbana? ...
citrus, konvalinka, hnilé vajíčka, vyprané prádlo, čerstvo ostrihaná tráva, Channel 5, plesnivý syr a zase tie vajíčka …
robím čo viem … lapám vzduch, ale zisťujem, že sa takto porozprávať asi z fyzických dovodov nemožem.
Pretvárka bohužiaľ nie je moja silná stránka a napriek tomu že veselej pani sa chcem veselo venovať mením výraz … Myslím na zmanu výrazu mojej tváre …. ASI … usudzujem podľa nasledujúcej vety:
„Nehnevajte sa Evička, ja som si uprdla a aby Vám to nevadilo nastriekala som sa parfémom, ale som to možno prehnala… “
:o)
