Biologické invázie a biodiverzita (biologická rozmanitosť)

Asi najzákladnejšou otázkou v súvislosti s inváziami je, akým spôsobom ovplyvňujú biodiverzitu? V niektorých prípadoch sa množstvo usadených introdukovaných druhov vyrovnalo alebo dokonca prevýšilo množstvo vyhynutých pôvodných druhov. Tzn. biodiverzita zostala nezmenená a dokonca prišlo k jej obohateniu (Sax et al. 2007). V jednotlivých štátoch USA došlo za posledné dve storočia k introdukcii v priemere až 20% nepôvodných druhov rastlín a zaznamenaných bolo iba málo vyhynutí pôvodných druhov. Zatiaľ nie je jasné, či nárast diverzity druhov na určitom mieste považovať za výhodu alebo nevýhodu. Existujú aj domnienky, že vďaka introdukciám a vyhynutiam druhov budú na Zemi miesta, kde sa síce bude stále nachádzať veľké množstvo organizmov, ale tie budú všade rovnaké. Budú predstavovať tzv. burinné druhy, či už pôjde o rastliny alebo živočíchy a ľudstvo bude vďaka tejto zmene tiež ochudobnené (Quammen 1997). Tu sa nám naskytuje možnosť použitia termínu globalizácia. Fenomén globalizácie sa dá opísať na príklade vtákov na Havajských ostrovoch. Spoločenstvo vtákov sa v prehistorických dobách vyvíjalo asi po dvadsiatich samostatných príchodoch, najmä vodných druhov vtákov, či už z kontinentov alebo okolitých ostrovov. Ostrovy sú izolované a vďaka tomu druhy, ktoré sa sem dostali mali tendencie odlišného vývoja (na Havajských ostrovoch sa nachádza 80% endemitov). Prví ľudia, ktorý sa dostali na Havaj (Polynézania) na lodiach so sebou priniesli aj potkany, ktoré veľmi rýchlo zničili palmové lesy nachádzajúce sa v nížinách. To spôsobilo prvé vymiznutie druhov (najmenej 66) adaptovaných na život v lesoch. Okrem toho so sebou priniesli aj ošípané, ktoré svojim spôsobom života tiež výrazne pozmenili habitaty a tým spoločenstvá rastlín. A samozrejme Polynézanom slúžili vtáky ako zdroj potravy. Vymieranie druhov pokračovalo a s príchodom kolonistov v 19. storočí sa iba zvýšilo. V roku 1826 na Havajské ostrovy z Mexika dorazil komár piskľavý (Culex pipiens), ktorý slúži ako výborný vektor pre vývin maláriovca spôsobujúceho vtáčiu maláriu a diftériu. Maláriovec bol introdukovaný spolu s vtákmi z Ázie v 20. storočí. Introdukované vtáky boli samozrejme proti ochoreniam imúnne. Vďaka introdukcii ďalších nepôvodných druhov (napr. kačice divej, Anas platyrhynchos) došlo k hybridizácii medzi druhmi, čo malo za následok úplné vymiznutie pôvodného genotypu. Ironické na tom však je, že Havajské ostrovy sú obľúbenou destináciou pozorovateľov vtákov. Výskyt pôvodných druhov je výrazne potlačený do ťažko dostupných horských habitatov. Introdukované druhy (53 druhov) sa však na uvoľnených nikách boli schopné usadiť a vytvoriť početné populácie. Takže pozorovateľ môže vidieť vtáky z Európy, Ázie, Afriky, Severnej a Južnej Ameriky. Je síce krásne vidieť také bohaté spoločenstvá vtákov (i keď nepôvodné), ale treba si uvedomiť, že okrem toho, že sú vektormi vtáčej malárie, diftérie a spôsobili hybridizáciu sú zodpovedné aj za niekoľko inváznych prehriatí (melt downs). Svojim trusom totiž prenášajú semená vysoko inváznych rastlín, ktoré pozmeňujú stavbu pôvodných ekosystémov (Loope 2011). Ale prečo by sme neboli „šťastní“, že 66 vyhynutých druhov bolo nahradených 53 nepôvodnými? Bežný človek si žiadnu zmenu ani neuvedomí. Tých 53 druhov, ktoré sa úspešne etablovali sú celosvetovo rozšírené a o ich pozorovanie nie je núdza, ale 66 druhov, ktoré sa nevyskytovalo nikde inde iba na Havaji už nikdy neuvidíme. Toto bol len jeden z veľkého množstva prípadov, ktoré sa denno-denne odohrávajú na našej planéte. O mnohých ani netušíme, pretože celú biodiverzitu našej planéty nepoznáme. Celosvetovo je ohrozených 12% druhov všetkých vtákov. Z počtu 1 186 je 510 ohrozených vďaka introdukcii nepôvodných druhov - predátorov, komtetítorov alebo pozmenením habitatov vďaka ich prítomnosti. Z histórie vieme, že k vyhynutiu druhov a následnému nahradeniu inými druhmi dochádzalo vždy. Ale v prípade biologických invázii dochádza k vyhynutiu v priebehu desaťročí a nie storočí. Habitaty a následne celé ekosystémy sa menia takou rýchlosťou, že to dokážeme pozorovať počas našich „krátkych“ životov. Celej homogenizácii výrazne pomáha rýchlosť dopravy, ktorá sa odohráva za účelom transportu a obchodu. Množstvo tovaru, ktoré sa prepravovalo pomocou lodí sa v porovnaní s rokom 1970 strojnásobilo (z 12 biliónov ton na 33). Existuje predpoklad, že ak to bude pokračovať rovnakou rýchlosťou, tak do roku 2030 sa bude pomocou lodí prepravovať 57 biliónov ton tovaru ročne. Množstvo tovaru prepraveného lietadlami by sa malo zvýšiť ešte viac, zo 110 biliónov za rok 2010 na 355 v roku 2030. Ten istý trend je predpokladaný aj v súvislosti s prepravou osôb. Ak nedôjde ku zmene kontroly nákladu (osôb alebo tovaru) môžeme predpokladať, že množstvo introdukovaných druhov sa výrazne zvýši a tým vzrastie aj pravdepodobnosť zničujúcich invázií. Vďaka zmene pomerov v doprave dochádza k príchodu viacerých jedincov toho istého druhu (množstvo propagúl) a to môže viesť ku vzniku zakladajúcej populácie hneď po prvej introdukcii. Následne môže dôjsť ku etablovaniu a šíreniu. Ako som už v predchádzajúcich blogoch písala, šírenie má významný vplyv na pôvodné druhy, ktoré častokrát čelia konkurencii (o zdroje alebo priestor), sú vytláčané a v mnohých prípadoch dochádza k ich úhynu. Preto je veľmi dôležité myslieť na potenciálne dôsledky pri každom jednom novom druhu, ktorý si chceme vysadiť na záhradke alebo vypustiť do jazierka.