Ako som už v predchádzajúcom blogu písala, spolu s nástupom teplého počasia sa prebúdzajú nie len naše pôvodné druhy organizmov, ale i tie invázne. Rastliny sa rozvíjajú a živočíchom sa zvyšuje množstvo potravných zdrojov, čo vedie ku zvýšenej miere ich výskytu. Mnohí vyťahujú rôzne postreky, aby zachránili väčšinu svojej úrody. Ale dokážeme ochrániť všetky rastliny? Množstvo inváznych organizmov nemá prirodzených predátorov, takže všetka práca zostáva skutočne len na nás. To že nemajú prirodzených nepriateľov je pochopiteľne spojené s tým, že sa vymanili z pod kontroly vďaka ich výskytu na novom mieste. Napádajú listy, kvety, ale aj plody. Dozrievajú jahody, čerešne a postupne dôjde ku dozrievaniu moruší, marhúľ, sliviek a hrozna.
Jednou z obrovských hrozieb pre vinárov je výskyt tzv. Piercovej choroby. Tá mala za následok významné ekonomické škody v Kalifornii v 19. storočí. Keďže Kalifornia patrí k jedným z top producentov a vývozcov vína, celkom to nimi zatriaslo. Dlho nebolo jasné čo vlastne chorobu spôsobuje, ani ako sa prenáša. Dnes je známe že jej pôvodcom je baktéria Xylella fastidiosa, ktorá napáda viac ako 100 druhov hostiteľských rastlín, medzi nimi broskyňu, slivku, hrušku a morušu. V rámci Európy bol výskyt pôvodcu tohto škodlivého organizmu prvýkrát potvrdený v roku 2013 v Taliansku. Na Slovensku jej výskyt zatiaľ nebol potvrdený, avšak mohla byť introdukovaná infikovanými rastlinami horčinky myrtolistej (Polygala myrtifolia) predanými v roku 2016 v záhradných centrách v Bratislave a Košiciach.
V pôvodnej oblasti výskytu (Severná Amerika) sú vektormi tejto baktérie cikády z rôznych čeľadí. U nás sú potvrdenými prenášačmi peniarka obyčajná (Philaenus spumarius) a cikádka zelená (Cicadella viridis). Medzi najefektívnejších vektorov patria okrídlené dospelé cikády, ktoré prenášajú baktérie po celý život, zatiaľ čo ich larválne štádiá strácajú infekčnosť po každom zvliekaní. Jedným z faktorov, ktoré bránia rýchlemu rozšíreniu, sú klimatické podmienky a teda chladnejšie zimy, pretože práve studené zimy pôsobia na baktérie deštrukčne. Avšak s postupným otepľovaním vďaka klimatickej zmene sa zvyšuje aj pravdepodobnosť prežitia a tým aj intenzívnejšieho šírenia. Na rastlinách sa infekcia prejavuje spálou listov, ich vädnutím, chlorózou (žltnutím) alebo bronzovatením (neskôr hnednutím a usychaním) okrajov listov, ale aj zakrpatením, znížením produkcie a veľkosti plodov, prípadne ich deformáciami. Silno napadnuté rastliny odumierajú. Rezistencia alebo tolerancia voči Pierceovej chorobe sa zistila pri viniči okrúhlolistom (Vitis rotundifolia), ktorého pestovanie je rozšírené na juhovýchode USA. Avšak väčšina európskych (V. vinifera), amerických (V. labrusca) a hybridných druhov viniča je na Pierceovu chorobu viniča náchylných. Pri novo introdukovaných vektoroch zohráva významnú úlohu spomalenie ich šírenia insekticídmi. Za čiastočne účinné sa považujú systémové insekticídy, hlavne neonikotínoidy (imidacloprid). Čiastočne úspešné bolo použitie proteínu harpin z baktérie Erwinia amylovora, ktorý posilňuje prirodzený obranný systém rastliny a repelentne pôsobiaceho kaolínu (kremičitan hlinitý), ktorý pôsobí aj ako iritant – skracuje dobu počas ktorej hmyz vyhľadáva na rastline potravu, a tiež chráni rastliny pred slnečným úpalom. Jeho použitie u nás však nie je autorizované.
Ďalším druhom hmyzu, ktorý je zodpovedný za vysychanie konárov a nakoniec celých stromov predovšetkým broskýň, sliviek a moruší, avšak nepohrdne ani zeleninou je štítnička morušová (Pseudaulacaspis pentagona). Ide o polyfágny druh, ktorý pochádza z východnej Ázie a preferuje najmä rastliny z čeľade ružovité, slezovité a bôbovité. Na Slovensku bol jeho výskyt prvýkrát hlásený v roku 2007. Dnes je už na Slovensku označovaný za škodcu broskýň a moruší. Na našom území môžu byť vytvorené 2-3 generácie za rok, pričom na kmeni a konároch stromov možno vidieť dospelé samičky (bezkrídle, chránené okrúhlym voskovo-chitínovým štítom) a larvy rôznych vývinových štádií. Rozširovanie zabezpečujú oplodnené samičky, ktoré prečkávajú zimu a približne v apríli kladú vajíčka. Spôsob poškodzovania rastlín je prostredníctvom cicania. Ak už dôjde k zisteniu napadnutia, odporúča sa napadnuté časti rastlín odstrániť a spáliť. Chemická ochrana sa odporúča aplikovať na larválne štádiá, pretože dospelé samičky sú chránené voskovým štítkom. V našich podmienkach je autorizovaný iba jeden nesystémový insekticídny prípravok, a to Harpun.
Posledným dnes spomenutým inváznym druhom hmyzu, ktorý poškodzuje ovocie z ovocných stromov je octomilka japonská (Drosophila suzukii). Ide o druh pochádzajúci z východnej Ázie, ktorý sa na území Európy prvýkrát objavil v 2008 a odvtedy sa šíri naprieč celým kontinentom, pričom na území Slovenska sa vyskytuje od roku 2014. Samičky kladú vajíčka najmä do plodov s mäkkou šupkou. Larvy sa vyvíjajú v dozrievajúcich plodoch drobného ovocia, ako sú jahody, maliny, ostružiny, čučoriedky, baza čierna, ríbezle, jarabina čierna, vinič hroznorodý, višne, čerešne, marhule, broskyne, figy, kivi, kaki a ďalšie druhy ovocia. V mieste nakladenia vajíčka po 1-2 dňoch zmäkne dužina a na plode sú viditeľné preliačeniny alebo škvrny. Poškodené plody sú následne vystavené hubovým alebo bakteriálnym infekciám a tým samotnému znehodnoteniu. V súčasnosti sú proti octomilke používané prípravky Benevia, Exirel a SpinTor. Úspešné je aj mechanické odstraňovanie napadnutých plodov, ich následné spálenie alebo zahrabanie v zemi.
Vďaka rozširujúcemu sa cestovnému ruchu, obchodu s rôznymi komoditami, ale i klimatickej zmene je pohyb rôznych druhov organizmov omnoho rýchlejší a efektívnejší. Mnoho druhov nájde vhodné podmienky a začne sa úspešne rozmnožovať. To je spojené so stratami na strane pôvodných druhov a nám častokrát zostanú len „oči pre plač“. Ako ale z tohto „boja“ vyjsť úspešne je asi najdôležitejšou otázkou. Dobrá správa je, že z evolučného hľadiska sa situácia postupne upokojí, len nevieme predpovedať koľko rokov, či desaťročí to bude trvať.
