Každý človek, ktorý má záhradu alebo ovocný sad sa s narastajúcimi teplotami teší, pretože to indikuje príchod jari a s ňou aj obľúbené „hrabanie sa v zemi“. Každý jeden z nás chodí pozerať či už rastlinky začali klíčiť, či sa im darí, či nepotrebujú nejaký vitamín, hnojivo, aby sa im darilo ešte lepšie. Všetko vyzerá dobre a všetci sme veľmi spokojní. Avšak s rozvojom rastlinstva dochádza aj k rozvoju živočíšstva, ktoré sa ním živí. A teraz to príde! Opäť sa dostávame k nechceným návštevníkom v podobe inváznych organizmov. Ide napríklad o slizovca iberského (Arion lusitanicus), lienku východnú (Harmonia axyridis) alebo bzdochu Nezara viridula (žiaľ zatiaľ nemá slovenský ekvivalent).
Slizovec iberský pochádza z Pyrenejského polostrova a v súčasnosti sa nachádza takmer v celej Európe (vrátane Islandu). Do ostatných častí Európy sa pravdepodobne dostal vďaka pôde v kvetináčoch rastlín, ktorá obsahovala vajíčka. Je hermafrodit a vďaka vysokému reprodukčnému potenciálu sa dokáže rýchlo šíriť (jeden pár slizovcov môže za rok vyprodukovať 1 000 nových jedincov). Ide o agresívny invázny druh, ktorý okrem konkurencie pôvodným druhom ulitníkov spôsobuje veľké škody na poľnohospodárskych plodinách. Darí sa mu najmä na miestach narušených ľudskou činnosťou, kde má znížený počet prirodzených nepriateľov. Problémom je, že stačí kúsok neobhospodarovanej časti niekde v susedstve, kde sa nachádza hŕba dreva, kompost, a pod. a slizovec veľmi efektívne využije voľnú niku, teda miesto, kde sa môže rozmnožiť pretože tu našiel optimálne podmienky. Existuje množstvo spôsobov, ako možno takéto nechcené elementy odstraňovať, avšak žiadny nie je bez vynaloženia úsilia. V mnohých prípadoch sú odporúčané tzv. indické bežce, čo nie je nič iné ako druh kačice, ktorá vyhľadáva práve rôzne druhy mäkkýšov (a medzi nimi aj slizovca) ako zdroj potravy. Ale úprimne, kto si do záhrady pustí kŕdeľ kačíc? Samozrejme môžeme skúsiť aplikovať rôzne „babské recepty“ typu misky s pivom, rozdrvené škrupiny z vajíčok a pod. Pravdepodobne najefektívnejšou metódou je však samotný zber slizniakov v čase, kedy je najvyššia vlhkosť vzduchu, a teda skoro ráno alebo s nástupom večera.
Lienka východná je ďalším nechceným prvkom v našich (avšak nie len) končinách. Pochádza z Ázie a vyskytuje sa tak na stromoch, ako aj na bylinách. Hlavným dôvodom jej introdukcie bol boj proti voškám. V roku 1916 bola práve na tento účel privezená z Číny do Ameriky. Nasledoval obrovský nárast záujmu o tento druh, ktorý bol používaný najmä v skleníkoch, ako prirodzený predátor škodlivého hmyzu. Od roku 1995 bol druh voľne predajný v krajinách Západnej Európy. V dôsledku masívneho predaja sa invázna lienka v súčasnosti vyskytuje v prakticky celej Európe a spôsobuje veľké škody na pôvodných druhoch hmyzu, ako aj vo vinárstvach, záhradách a ovocných sadoch. Okrem konzumácie vošiek, konzumuje aj larvy pôvodných druhov lienok a zlatoočiek, čím dochádza k postupnému decimovaniu populácií týchto druhov. V nemalej miere ovplyvňuje aj človeka, pretože okrem hryzenia vylučuje alkaloid, zodpovedný za alergické reakcie. Veľkou výhodou a pravdepodobne aj vlastnosťou, vďaka ktorej je úspešným inváznym organizmom je jej vysoká plodnosť. Za jednu sezónu dokáže naklásť 2 000 vajíčok (napr. naša pôvodná lienka sedembodková len 50-150). Okrem toho vytláča pôvodné druhy a dokáže obsadiť akýkoľvek habitat. Spôsob jej eradikácie je veľmi komplikovaný, pretože použitie insekticídu nie je veľmi výhodné. K jej agregáciám (zhlukovaniu) dochádza najmä na jeseň, kedy sa priživuje na zrelom ovocí a postreky tým pádom vôbec neprichádzajú do úvahy. Poškodené ovocie je následne napadnuté rôznymi hubovými ochoreniami, čím sa znehodnocuje a dochádza k jeho rýchlejšiemu kazeniu. Veľkým problémom je zhlukovanie práve na viniči, pretože pri jeho pomletí za účelom produkcie muštu (a potom vína) sa uvoľňuje z lienok alkaloid a zapáchajúci metoxypyrazín, čo vedie k znehodnoteniu chuťových kvalít vína. Ako sa jej teda zbaviť? Lienky sa nepovažujú za škodcov, pretože požierajú vošky, ktoré ničia úrodu v záhrade. Z toho dôvodu postrek na lienky neexistuje. V predajniach musíte hľadať odpudzovače na hmyz, ktorý je lienke podobný. Ak chcete nejaký bio postrek skúste zriediť vodu s octom v pomere 1:1. Možno pomôže. Alebo ich jednoducho pozbierajte/povysávajte (v prípade, že sa už ku vám nasťahovali).
Bzdocha Nezara viridula je pôvodným druhom z východnej Afriky a Stredomoria, avšak v súčasnej dobe sa vyskytuje na celom svete. Mladé jedince sú zvyčajne čierne a s pribúdajúcim vekom sa ich farba mení na zelenú, preto sa dospelé jedince často zamieňajú s našou pôvodnou bzdochou zelenou (Palomena viridissima). Počas svojho vývinového cyklu prechádza viacerými vývinovými štádiami. Najnápadnejšie sú čierne morfotypy predposledného vývinového štádia, ktoré sa zhlukujú čím pravdepodobne produkujú zvýšené množstvo chemických látok (nepríjemného pachu), ktorý podľa všetkého slúži na odohnanie prirodzeného nepriateľa (predátora). Dospelé jedince prečkávajú zimu v rôznych úkrytoch odkiaľ na jar vyliezajú a následne sa rozmnožujú. Limitujúcim faktorom sú studené zimy, ale keďže naša planéta čelí klimatickej zmene, tak sa jej výskyt významne rozširuje aj do vyšších zemepisných šírok. Ide o druh, ktorý sa živí cicaním rastlín a plodov a v posledných rokoch sa objavil najmä na rajčiakoch, avšak medzi jeho obľúbené plodiny patria aj rôzne rastliny z čeľade bôbovité (fazuľa, hrach, sója a pod.). Napadnuté plody sú deformované a majú zlú chuť. Našťastie proti nim existujú rôzne chemické látky ako napr. Sanium Ultra, Sanium Al, Sanium Ultra Al, Karate Zeon 5 SC, Mavrik 2F, ktoré sa používajú proti žravým a cicavým škodcom. Veľmi dobrým je aj manuálny zber avšak ako to už býva zvykom, dôležitá je aj prevencia prostredníctvom pravidelnej a častej kontroly rastlín.
Inváznych druhov, ktoré prichádzajú na územie Slovenska je stále viac. Najpravdepodobnejším dôvodom je zvýšená doprava a jednoduchší predaj komodít z iných kontinentov. Ako som už viackrát spomenula, prevencia je najdôležitejším spôsobom ako im predchádzať, avšak mnohým prípadom príchodu vieme len veľmi ťažko zabrániť. Niekedy sú organizmy prinesené úplne náhodne (slizovec iberský), inokedy sú vysadené cielene (lienka východná). Otázkou však zostáva, či sa v prípade ich premnoženia vieme adekvátne brániť.
