Ako ste už isto postrehli v médiách, Covid-19 sa opäť vo zvýšenej miere vracia do našich životov. Našťastie, už nespôsobuje toľko rozruchu ako tomu bolo medzi rokmi 2020-2022, avšak ľudia s oslabenou imunitou sa jeho častejšiemu výskytu isto netešia.
Na úvod trochu retrospektívy. Ochorenie Covid-19 je spôsobené coronavírusmi SARS-CoV-2 a po prvýkrát sa objavilo v Číne v meste Wuhan v decembri v roku 2019. Predpokladá sa, že vírus bol prenesený na človeka prostredníctvom zvierat a teda sa radí ku zoonózam, podobne ako tomu bolo v prípade SARS-u, či MERS-u. Na tie si už mnohí možno ani nespomeniete, pretože nemali taký fatálny dopad na celosvetovú spoločnosť, ako tomu bolo v prípade COVID-u 19.
Epidémia SARS začala tiež v Číne a tiež bola spôsobená coronavírusmi, avšak išlo o vírus kmeňa SARS-CoV-1. SARS, v preklade „ťažký akútny respiračný syndróm‟ spôsobil epidémiu v rokoch 2002-2004. Infikovaných bolo viac ako 8 000 ľudí z 29 rôznych krajín, pričom najmenej 774 ľudí zomrelo (teda hrubá miera úmrtnosti bola 11%). Koncom roku 2017 čínski vedci vystopovali vírus na prenášačov cez ázijský cibetkovitý druh musang škvrnitý (Paradoxurus hermaphroditus) na jaskynné netopiere rodu podkovár (Rhinolophus).
MERS, tiež označovaný ako „Blízkovýchodný respiračný syndróm‟ bol spôsobený vírusom MERS-CoV patriacim medzi tzv. beta coronavírusy. Prvá infekcia človeka týmto vírusom bola dokázaná v roku 2012 v Saudskej Arábii. Podobne ako v prípade SARS, aj v prípade MERS sa pravdepodobne vírus dostal na človeka prostredníctvom zvierat, takže tiež ide o tzv. zoonózu. V tomto prípade boli prvotnými živočíchmi, cez ktoré sa vírus preniesol na človeka ťava jednohrbá (dromedár; Camelus dromedarius) a netopiere. Výskyt vírusu ohlásili z 27 krajín a bol spojený s 858 úmrtiami, pričom miera úmrtnosti bola vysoká, až 35%. Jediným „šťastím‟ v súvislosti s výskytom tohto ochorenia je, že sa vzduchom nešíri tak ľahko ako vírusy SARS-CoV. Bolo totiž zistené, že vírus sa viaže na tzv. DPP4 receptory a tie sa vyskytujú iba v 20% epitelových buniek dýchacích ciest. Dávka inhalovaného vzduchu potrebná na infikovanie preto musí byť zrejme vysoká.
A konečne sa dostávam k toľko zatracovanému ochoreniu COVID-19. Spôsobené je jednovláknovým vírusom RNA a jeho sekvencia RNA obsahuje približne 30 000 báz. Genóm stanovený viacerými pracoviskami je podobný netopierím koronavírusom a najviac koronavírusu šupinavca čínskeho (Manis pentadactyla). Koronavírusy napadajú epitelové bunky slizníc. Najčastejšie sú to len sliznice nosohltana, kedy infekcia prebieha len s príznakmi nádchy, alebo bezpríznakovo. Po vystavení väčšej infekčnej dávke vírusu alebo oslabenej imunite prenikne vírus do dolných dýchacích ciest a vyvolá zápal priedušiek alebo pľúc, ktoré sa už prejavia horúčkou a kašľom. Pri závažnom postihnutí pľúc sa znižuje prestup kyslíka do krvi, ktorého je následne nedostatok, objavuje sa dýchavica a stav pacienta začína byť vážny. Úmrtnosť bola podľa WHO pôvodne stanovená na približne 3,4 %, avšak údaje sa líšia v závislosti od regiónu medzi 1% až 10%. Umierajú hlavne pacienti starší a oslabení, trpiaci na iné závažné ochorenia, hlavne dýchacích ciest. Deti sa považujú za menej ohrozené.
Prečo ale píšem o COVID-e v súvislosti s biologickými inváziami? Je to najmä kvôli tomu, o čom som písala ešte v mojom prvom blogu a teda o propagulách. Na ozrejmenie, propagule predstavujú akékoľvek vývinové štádium organizmu alebo akúkoľvek časť tela (v prípade nepohlavného rozmnožovania), ktoré sa dostáva na nové miesto výskytu prostredníctvom činnosti človeka (úmyselnej alebo neúmyselnej). Pri biologických inváziách je preto najdôležitejšia prevencia, teda zabránenie prieniku takýchto častí na nové územia. Ale ako to súvisí s COVID-om? Ešte v rokoch 2020-2022, počas najväčšieho zúrenia epidémie vydal Úrad verejného zdravotníctva SR v rámci prevencie opatrenie, v dôsledku ktorého sa zakazuje vychádzať a pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest. Všetci občania mali povinnosť nosiť rúško a neskôr respirátor typu FFP2. Zaujímavé na tom je to, že práve takýto „kúsok materiálu‟ predstavuje bariéru pre vstup vírusu do dýchacích ciest a teda znižuje mieru pravdepodobnosti infikácie. Na škodu ale ostáva, že v súčasnosti keďže žiadne také nariadenie v činnosti nie je, chodia aj infikovaní ľudia voľne, vozia sa v MHD, či chodia do práce. Čím samozrejme ohrozujú všetkých spolu zúčastnených a nesprávajú sa zodpovedne. Zodpovednosť je to, na čo apelujem vo všetkých svojich blogoch práve v súvislosti s biologickými inváziami. Pretože ak sa tak správať nebudeme, ak nám bude jedno, čo si odkiaľ prinesieme, tak sa množstvo nepôvodných organizmov začne zvyšovať a naše pôvodné budú potlačené alebo upadnú do zabudnutia.
Určite ste si všimli na mnohých fotografiách, videách a iných dostupných zdrojoch, obyvateľov najmä z Číny, ale aj Japonska, ktorí bežne chodia s prekrytými hornými dýchacími cestami. V mnohých prípadoch je to kvôli vysokému smogu, ktorý sa v týchto krajinách vyskytuje, ale rúška používajú aj preto aby seba alebo svoje okolie chránili pred rôznymi ochoreniami. Na Slovensku žiaľ vznikla všeobecná nechuť nosenia rúšok či respirátorov najmä kvôli protipandemickým opatreniam z rokov 2020-2022 a s tým spojeným obmedzovaním osobnej slobody. Avšak práve takéto „bariéry‟ (rúška, respirátory, šatky a pod.) zabraňujú pri šírení aj takých nebezpečných inváznych organizmov, ktoré som spomenula v článku. Samozrejme som nechcela povedať, že by si zdraví ľudia mali prekrývať dýchacie cesty, ale práve naopak tí, ktorí sú infikovaní a vedia, že sú nositeľom akéhokoľvek respiračného ochorenia by mali hľadieť aj na svoje okolie. Pretože nikto nechce zostať doma s teplotami, triaškami, kašľom a nekonečným sopľom (v tom lepšom prípade).
