Pomaly nám končí leto a s tým aj čas dovoleniek. Avšak mnohých táto príjemná časť roka ešte len čaká a preto je na mieste položiť si otázku, čo nepôvodné a potenciálne nebezpečné by sme mohli pri kúpaní sa v mori stretnúť.
Jedným z veľmi pekných príkladov je krídlovec ohnivý (Pterois volitans). Ide o veľmi atraktívny druh ryby, ktorí ste mohli zahliadnuť v Červenom mori pri potápaní alebo šnorchlovaní. Zároveň ide o jeden z najjedovatejších druhov, ktorý môže spôsobiť až smrť. Vo svojich plutvách má totiž jedovaté tŕne (13 v chrbtovej plutve, 2 v brušnej plutve a 3 v análnej plutve), po kontakte s ktorými sa uvoľní nebezpečný neurotoxín spôsobujúci u ľudí bolesť, opuch, nevoľnosť, vracanie, dýchavičnosť či dokonca zástavu srdca. Avšak popisovaný druh nie je nebezpečný iba pre človeka. Svojim správaním ohrozuje biodiverzitu v nepôvodných oblastiach výskytu. Je charakteristický obrovským apetítom a dá sa doslova povedať, že nezožerie iba to, čo zožerie jeho. Taktiež sa vyznačuje veľmi vysokou plodnosťou, kde jedna samička dokáže každé štyri dni vyneresiť až 30 000 vajíčok, teda za rok okolo 2,7 milióna, za život (dožíva sa približne 30 rokov) takmer 80 miliónov. Ako sa ale krídlovec dostal do nepôvodného miesta výskytu a zároveň do obľúbených dovolenkových destinácií? Veľmi výrazne mu napomohli napr. vybudovanie Suezského alebo Panamského prieplavu. Vďaka nim sa otvorila cesta na nepoznané územia a zvyšujúca sa teplota vzduchu a zároveň vody jeho rozširovaniu už len dopomohli. V súčasnosti predstavuje hrozbu v Stredozemnom mori, kde bol zaznamenaný pri pobreží Chorvátska, Sicílie, Sardínie, Malty a Španielska. Samozrejme sa nevyskytuje len v tejto oblasti. V súčasnosti ho možno spozorovať aj v oblasti Atlantického oceánu, pri pobreží Strednej a Severnej Ameriky s predpokladaným výskytom aj pri pobreží Južnej Ameriky. Jeho odstraňovanie je veľmi náročné, keďže nemá takmer žiadnych prirodzených nepriateľov. Jeho početnosť v pôvodnej oblasti (teplé vody v okolí Ázie a Afriky) redukujú žraloky a kanice, na ktoré ich jed nemá žiadny účinok. Avšak v nepôvodnej oblasti sa nimi neživí takmer žiadny z predátorov. Preto sa jeho početnosti výrazne zvyšujú a konkurujú tak pôvodným druhom organizmov a znižujú ich početnosť.
Ďalším zaujímavým druhom, ktorý sa podieľa na znižovaní biodiverzity je mnohoštetinavec spôsobujúci dosť značnú paniku najmä na európskom pobreží Stredozemného mora. Vermokan, hovorovo označovaný ohnivý červ (Hermodice carunculata), sa v Stredozemnom mori vyskytuje bežne, avšak iba v jeho južnejších a teda teplejších častiach. Problémom je, že spolu s klimatickou zmenou dochádza aj k rozširovaniu jeho areálu výskytu a tak mnohoštetinavce zaplavili pobrežie Talianska, či Chorvátska. Ide o teplomilný druh, ktorý pre svoj život vyžaduje teplotu okolo 27°C a presne taká teplota sa tento rok v severných častiach Stredozemného mora vyskytovala. Netreba sa však báť ničoho podobného ako pri krídlovcovi ohnivom, pretože i keď vermokan vo svojich štetinách obsahuje neurotoxíny, nie sú až také nebezpečné. Jeho bodnutie však môže byť nepríjemné a v prípade vážnejších reakcií je dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Keďže sa štetiny ľahko lámu aj pri jemnom dotyku, prenikajú do kože a spôsobujú pálenie, opuch a svrbenie. Vďaka tomu môže predstavovať potenciálnu hrozbu pre cestovný ruch. Aby toho ale nebolo málo, dokáže ohroziť aj hospodárstvo, pretože ide o nenásytného predátora, ktorý požiera ulovené ryby, čím spôsobuje straty na rybolove. Z môjho pohľadu je však najhorším vplyvom vermokana vplyv na biodiverzitu, ktorú ohrozuje svojim vysokým apetítom, kde nepohrdne koralovými polypmi, rybami a inými morskými živočíchmi.
Posledným dnešným predstaveným druhom je smrteľne jedovatá ryba štvorzubec striebropásy (Lagocephalus sceleratus). Prejavuje sa negatívnym vplyvom na biodiverzitu, ľudí i hospodárstvo, či už v podobe znížených úlovkov alebo negatívnych dopadov na cestovný ruch. Ide o jeden z najväčších a najpočetnejších inváznych druhov rýb vo východnej časti Stredozemného mora. Prejavuje sa ako typický generalista, čo mu umožňuje prežiť aj v meniacich sa podmienkach, zmeny salinity nevynímajúc. Vo svojom tele obsahuje veľmi vysoké koncentrácie tetrodotoxínu, ktorý je až 100-násobne silnejší ako kyanid. Preto už 1-2g mäsa z tohto druhu môžu spôsobiť smrteľné otravy. Jed sa nevyskytuje len vo vnútorných orgánoch, ale i v koži a preto sa neodporúča ani sa ho dotýkať. Okrem toho sa vyznačuje jednou z najdokonalejších foriem zubov v živočíšnej ríši. Tie vytvárajú akýsi zobák, ktorý dokáže rozdrviť aj tvrdé telesné štruktúry a vďaka tomu má široké potravné spektrum od kôrovcov, cez ryby až po hlavonožce. V prítomnosti predátorov sa dokážu nafúknuť a teda ich môžu skonzumovať iba predátory s veľkými ústami a hrdlami. Spolu v kombinácií so smrteľným jedom sú preto takmer nezničiteľnými. Ako som už spomenula, spôsobujú straty na úlovkoch rybárov, pretože ničia siete, vyjedajú ulovené ryby a návnady. Najzaujímavejší je ale asi ich vplyv na turizmus. V minulosti sa štvorzubec javil ako plachý tvor vyhýbajúci sa ľuďom. Avšak v roku 2019 sa v Turecku objavil prvý prípad aktívneho napadnutia dieťaťa, ktoré bolo štvorzubcom 3x pohryznuté, čo vyústilo do amputácie prstenníka na ľavej ruke. V roku 2020 bol napadnutý potápač, ktorý bol uhryznutý do predkolenia a v roku 2021 boli napadnutí šnorchlisti, ktorým zostali vyhryzené diery v plutvách. Podobné agresívne správanie sa prejavilo aj vo vodách Cypru. Kvôli tomu narastajú obavy o bezpečnosť najmä v obľúbených turistických oblastiach s vysokým výskytom štvorzubca.
Stredozemné more patrí na jednej strane k hotspotom biodiverzity (teda miestam s najvyššou mierou rozmanitosti života) a na strane druhej k najviac invadovenému moru na našej planéte. Vďaka otvoreniu Suezského prieplavu a zmene klímy sa do vôd Stredozemného mora dostalo približne 500 nepôvodných druhov organizmov (z celkového množstva 800). Tieto majú obrovský vplyv nie len na ľudí, ale najmä na pôvodne sa vyskytujúce druhy, ktoré žiaľ postupne strácajú svoje početnosti. Takže aby sme si na záver zodpovedali otázku, či ísť k moru na dovolenku, odpoveď je určite áno, avšak treba sa správať obozretne a zodpovedne.
