Slintačka a krívačka na Slovensku
Informácií asi nie je dostatok a strach medzi ľuďmi sa šíri i naďalej. Vláda nespravila takmer nič pre upokojenie situácie, dochádza k masívnym likvidáciám chovov. Čo vlastne ochorenie slintačky a krívačky je? Ako sa šíri a ktoré zvieratá vírusom môžu byť napadnuté? Dozviete sa v dnešnom blogu.
Slintačka a krívačka je jedným z celosvetovo ekonomicky najvýznamnejších vírusových ochorení hospodárskych zvierat. Vírus infikuje hovädzí dobytok, ošípané a ovce a mnoho druhov párnokopytníkov. Infekcia vedie k vezikulárnym léziám v ústach a okolo nich a na nohách, čo vedie k neochote zvieraťa jesť alebo sa pohybovať. Potvrdenie infekcie vyžaduje laboratórnu analýzu a dostupné sú inaktivované vírusové vakcíny.
To by boli asi najzákladnejšie informácie, ktoré sa dozviete aj z médií. Rada by som informácie rozšírila, aby ste si vedeli spraviť lepšiu predstavu o danom ochorení.
Infekcia je spôsobená aftovírusom, ktorý patrí do čeľade Picornaviridae. Vírus postihuje predovšetkým párnokopytníky; chované (zvieratá v chovoch) i voľne žijúce (napr. jelene). Prenáša sa priamym kontaktom s infikovanými zvieratami prostredníctvom aerosólov dýchacích ciest, nepriamym kontaktom so sekrétmi alebo výlučkami (vrátane semena a mlieka) infikovaných zvierat, mechanickými prenášačmi (ľudia, kone, psy, mačky, vtáky, vozidlá) alebo vzduchom, či vodou. Príkladom môže byť pohyb vírusu v roku 1981, ktorý sa dostal z Bretónska vo Francúzsku na Isle of Wight vo Veľkej Británii, teda na vzdialenosť viac ako 250 km (pohyboval sa prostredníctvom vody). Zvyčajne však nepresahuje vzdialenosť 10 km (po súši). Taktiež sa môže prenášať aj požitím krmiva od infikovaných zvierat (mäso a vnútornosti). Vo vnímavej populácii môže chorobnosť dosiahnuť 100 %, ale so zriedkavými úmrtiami okrem mladých zvierat.
Slintačka a krívačka je ochorenie, ktoré sa šíri sa po celom svete, ale v niektorých regiónoch vrátane Severnej Ameriky a Európy bola vyhubená, pričom posledné prepuknutie v rámci Európy bolo v roku 2011 v Bulharsku. Preto je otázne ako a kedy sa opäť dostala na naše územie (so zisťovaním ohniska nákazy majú aktuálne veľký problém aj predstavitelia EÚ). Oblasti, kde sa ochorenie stále vyskytuje sú Afrika, Stredný východ a južná Ázia. Kvôli tomu sa dá predpokladať, že prienik vírusu na územie Európy bol spojený s transportom zvierat, komodít alebo ľudí. Potenciálnym scenárom zavlečenia vírusu do oblasti, kde sa predtým nevyskytoval je infikácia vnímavej populácie, ako sú napr. ošípané, prostredníctvom potravy pochádzajúcej z infikovaného zvieraťa (mäso alebo vnútornosti). Vírus sa následne môže šíriť z ošípaných, ktoré dokážu v porovnaní s hovädzím dobytkom exspirovať až 3 000-krát viac vírusu, na citlivejších hostiteľov prostredníctvom aerosólu.
Ako už dobre vieme a doslova to počas týchto dní prežívame na vlastnej koži, ak sa vírus dostane na nové územie môže vážne ohroziť živočíšnu výrobu. Podobná situácia sa odohrala aj v Spojenom kráľovstve v roku 2001, kde epidémia trvala 8 mesiacov a ekonomiku stála približne 10 miliárd dolárov.
Vírus sa vylučuje do mlieka u dojníc skôr, ako sa rozvinú klinické príznaky, takže existuje možnosť rozšírenia vírusu z farmy na farmu a z kravy na teľa prostredníctvom surového mlieka. Zaujímavé je, že môže prežiť aj určité formy pasterizácie pretože lipidová zložka mlieka chráni vírus počas zahrievania. Dokáže prežiť až 20 týždňov na sene alebo slame, v suchom truse až 14 dní v lete, vo fekálnej kaši až 6 mesiacov v zime, v moči 39 dní a v pôde 3 (leto) až 28 (zima) dní. Rozsah prežitia vírusu v týchto materiáloch však závisí od počiatočnej úrovne kontaminácie. Je odolný voči výkyvom prostredia, ale možno ho ľahko inaktivovať zmenou rozsahu pH na 6–9, vysušením alebo vystavením teplotám presahujúcim 56°C. Je odolný voči lipidovým rozpúšťadlám, ako je éter a chloroform, ale hydroxid sodný (lúh), uhličitan sodný (sóda), kyselina citrónová a kyselina octová (ocot) sú účinné dezinfekčné prostriedky.
Primárne miesto infekcie a replikácie vírusu je v sliznici hltana, avšak do tela sa môže dostať aj cez kožné lézie alebo gastrointestinálny trakt. Po distribúcii v lymfatickom systéme sa replikuje v epiteli úst, pysku, vemien, chodidiel a v oblastiach poškodenej kože (napr. kolená a päty ošípaných). Vezikuly sa potom vyvinú a prasknú do 48 hodín. Viac ako 50 % prežúvavcov, ktorí sa vyliečia z choroby, ako aj tie, ktoré sú očkované a následne boli vystavené vírusu, sa môžu stať nosičmi, t.j. majú nízku hladinu infekčného vírusu v oblasti hltana. Tento stav „prenášača“ môže trvať až 3,5 roka u hovädzieho dobytka a 9 mesiacov u oviec. Zaujímavé je, že podobný stav sa neukazuje u ošípaných.
Riziko, ktoré predstavujú prenášače, sa zdá byť nízke (žiaľ nie nulové). Počas testov totiž nebolo možné preniesť ochorenie (za kontrolovaných podmienok) z prenášačov na zdravých jedincov ani úzkym kontaktom počas dlhších časových období. Prenos choroby sa však dosiahol priamym prenosom hltanovej tekutiny z prenášačov na zdravý dobytok.
Inkubačná doba slintačky a krívačky je rôzna a závisí od hostiteľa, prostredia, cesty expozície a kmeňa vírusu. Po infekcii vírusom je priemerná inkubačná doba u oviec a kôz 3–8 dní, 2–14 dní u hovädzieho dobytka a 2 viac dní u ošípaných. Avšak u nich môže byť inkubačná doba v prípade kmeňov prispôsobených hostiteľovi už 18 hodín, najmä pri intenzívnom priamom kontakte. Je dôležité si uvedomiť, že zvieratá môžu prenášať vírus ešte pred objavením sa klinických príznakov, pretože ho majú v hltane ako i v krvi.
Táto smutná situácia, ktorá vznikla práve na území Slovenska bude viesť k veľkým ekonomickým stratám, čo bude mať vplyv aj na ekonomiku Slovenska. Opäť sa tak dostávame k tomu, čo zdôrazňujem v každom mojom blogu, a teda aká dôležitá je prevencia ak sa bavíme o biologických inváziách. Pretože presne to sa momentálne deje priamo pred našimi očami. Biologická invázia vírusu slintačky a krívačky.
