Zapichla sa vám počas štedrovečernej večere kosť z kapra v krku? Mohlo to byť ešte horšie. Mohol vás trafiť do hlavy.
Ryby z čeľade kaprovité a teda zo skupiny rýb, kam sa radí aj známy kapor rybničný (Cyprinus carpio) sú jednými z obľúbených introdukovaných druhov. Je to spôsobené viacerými ich vlastnosťami. Napríklad slúžia ako potravný zdroj pre kvalitné mäso a dokonca sa môžu konzumovať počas pôstov, čo im dodáva špeciálne postavenie v mnohých krajinách, ktoré vyznávajú kresťanstvom. Chov kaprov má v Európe i v Ázií tisícročnú tradíciu. V Číne bol kapor chovaný už pred naším letopočtom a v Európe sa chovom dunajských kaprov zaoberali už starí Rimania. Na území Slovenska je kapor pôvodný v povodí Dunaja, pričom dochádza aj ku jeho vysádzaniu na mnohých miestach, kde by sa jeho populácie inak neudržali. Pôvodný divoký kapor (niekedy označovaný ako sazan) je ryba žijúca v prúdových riekach s teplou vodu a v súčasnej dobe je jeho výskyt stále vzácnejší. Naopak, vyšľachtené línie majú obrovský význam pretože rýchlejšie rastú, sú odolné voči chorobám a ich chov je omnoho ekonomickejší. Pokiaľ sú kapry ponechané napospas osudu, ako tomu bolo po ich vysadení v Austrálii, veľmi rýchlo vytvoria populácie blízke pôvodnej divokej forme - nízke a pomaly rastúce. Čo sa týka pohlavnej zrelosti, tak sa líši v závislosti od podmienok, najmä od teploty vody. V trópoch dospieva už v prvom roku života, pričom v miernom pásme medzi 3.-5. rokom života. Ďalším rozdielom spôsobeným odlišnou teplotou je množstvo neresových (rozmnožovacích) aktivít. Zatiaľ čo u nás je charakteristický jednou pohlavnou udalosťou ročne, v tropických oblastiach ich môže byť viac. Neres je búrlivý, zvyčajne skoro ráno a množstvo ikier sa pohybuje v stotisícoch, niekedy viac ako milión.
Kapor je typický omnivorný (všežravý) druh, ktorý z vody filtruje hrubší planktón, prerýva dno až do hĺbky 15 cm v snahe o získanie bentických organizmov (napr. larvy pakomárov), vodných mäkkýšov, olamuje mladé výhonky vodných rastlín a vďačne prijíma i krmivo poskytnuté človekom. Dokonca je v čase nedostatku potravy schopný uloviť malú rybu alebo sa nakŕmiť i uhynutou.
Význam kapra pre prírodné spoločenstvá je však sporný, čo je spôsobené jeho veľkým ekonomickým významom na jednej strane, ale negatívnym dopadom na biologickú rovnováhu prírodných prostredí na strane druhej. Vďaka spôsobu akým hľadá potravu zhoršuje kvalitu vody a ničí biotopy vodnému vtáctvu, rybám a obojživelníkom. Prerývaním jazerných sedimentov vykoreňuje a vyvracia vodnú vegetáciu, čím zvyšuje zákal vody a zároveň dochádza k uvoľňovaniu veľkého množstva živín viazaných na sedimenty. Tieto následne stimulujú nárast rias. V súčasnosti sa populácie kapra vyskytujú v 48 štátoch USA a odhaduje sa, že sú zodpovedné za zdevastovanie desaťtisícov hektárov biotopov vodného vtáctva prostredníctvom ničenia makrofytov (vodných rastlín). Avšak nie je tomu tak iba v USA, ale i v Kanade, Austrálii a na Novom Zélande. V dôsledku toho sa radí na zoznam 100 najhorších inváznych organizmov sveta. Jeho obrovskou výhodou je, že dokáže tolerovať rozličné podmienky prostredia a neprekáža mu ani nízka kvalita vody, ktorá je nezlučiteľná so životom mnohých pôvodných druhov rýb. Okrem zmeny biotopov, za ktoré je kapor zodpovedný patrí aj ku prenášačom bakteriálnych, vírusových, hubových ochorení a parazitov. Takže čo sa zdá byť v poriadku u nás má negatívny dopad v iných častiach sveta. A práve preto je dôležité získavať o inváznych organizmov čo najviac informácií, aby sme vedeli reagovať rýchlo, ak nejaký škodlivý organizmus prenikne aj na naše územie.
Prečo som ale v úvode písala, že vás ryba mohla trafiť do hlavy? Pretože práve iný zástupca čeľade kaprovité je týmto vo svojom nepôvodnom areály výskytu príznačný. Ide o tolstolobika bieleho (Hypophthalmichthys molitrix). Vrátime sa opäť na územie USA a konkrétne do Arizony, kam boli v 70. rokoch prvé násady tolstolobika privezené za účelom eliminácie rias v súkromných rybích farmách. Avšak začali sa nekontrolovateľne rozmnožovať a vďaka povodniam v 90. rokoch unikli do voľnej prírody. I keď sa v pôvodnom areály výskytu (od rieky Amur až po južnú hranicu Číny) považuje za takmer ohrozený druh kvôli výstavbe hrádzí, v 13-tich štátoch USA je považovaný za vysoko invázny druh s extrémnymi dopadmi na životné prostredie a pôvodné druhy organizmov. Je zodpovedný za pozmenenie potravných sietí, čo vedie ku narušeniu väzieb v celých ekosystémoch. Živí sa fytoplanktónom, kde je schopný denne skonzumovať dvoj- až trojnásobok svojej hmotnosti, čím predstavuje priamu konkurenciu pôvodným druhom rýb v rôznych štádiách vývinu. Najväčším problémom však je, že sa jeho populácie už vyskytujú v povodí rieky Mississippi, odkiaľ majú potenciál prieniku do oblasti Veľkých jazier. To by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k rozvratu i tak už veľmi narušených ekosystémov v nich. V USA sa niekedy tolstolobik označuje aj ako „lietajúci kapor“ a to najmä kvôli tomu, že je pri vyrušení schopný vyskočiť z vody do výšky 3 metrov (toto správanie je jedinečné pre populácie žijúce v USA). Vďaka tomu predstavuje senzáciu a uskutočňuje sa naňho doslova hon prostredníctvom rôznych súťaží. Ak by vás zaujímalo, ako to vyzerá a akú obrovskú hrozbu pre ekosystémy Veľkých jazier predstavuje môžete si pozrieť cca 12min anglický dokument (http://www.youtube.com/watch?v=FdiCS3bDUN4). Keďže dorastá do dĺžky okolo 1 m a hmotnosti okolo 27 kg môže predstavovať nebezpečenstvo vo vodách využívaných na rekreáciu. Pretože boli zaznamenané prípady, kedy jedince tolstolobika zasiahli posádku v člnoch, vodných lyžiarov alebo rybárov, dokonca sú záznamy o zlomeninách v dôsledku stretu s lietajúcim jedincom.
V prípade ekonomicky cenných druhov rýb je problematické ich odstraňovanie z nepôvodného prostredia. Najmä kvôli tomu, že predstavujú dosť významný prínos pre ekonomiku. Avšak z pohľadu biodiverzity predstavujú úder pod pás. Preto sa treba zamyslieť, čo je lepšie a podľa toho jednať.
