Za posledný týždeň sme sa mohli dopočuť i dočítať veľmi veľké množstvo informácií o spomínanom druhu. Celkom úsmevné je, že sa druh objavil na dvore rodinného domu mojich kamarátov, zoológov, v Palárikove. Samozrejme vôbec nie je vtipné, že sa objavil. V každom prípade je ale dobre, že to bolo práve u nich, pretože ho dokázali identifikovať.
Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax) bol po prvýkrát zaznamenaný v Európe v roku 2004 v juhozápadnom Francúzsku, kde sa pravdepodobne dostal prostredníctvom námornej dopravy spojenej s prepravou spiacich kráľovien v prevážanom dreve. Od vtedy sa šíril po celej západnej Európe a minulý rok (2023) bol nahlásený jeho výskyt v Maďarsku i Českej Republike. Bolo len otázkou času, kedy sa dostane na naše územie, keďže podmienky sú vyhovujúce. Vo svojom pôvodnom areály výskytu, juhovýchodnej Ázii, sa radí k predátorom, ktorý napáda rôzne skupiny bezstavovcov (napr. včely medonosné, samotárske druhy včiel, muchy alebo osy), za účelom udržania svojej kolónie. Vďaka jeho dravej povahe a reprodukčnému potenciálu predstavuje významnú hrozbu pre iné skupiny hmyzu v danej oblasti, na ktorej územie prenikol. Po prezimovaní vytvára jediná oplodnená kráľovná jednoročné kolónie. Obdobie prezimovania prežijú len zakladatelia (teda budúce kráľovné). Počas teplého obdobia sa kolónia rozrastá až na niekoľkých tisíc robotníc, ktoré nakoniec na jeseň po objavení sa pohlavnej generácie ubúdajú a umierajú. Do tej doby kolónia vychová stovky samcov a nových kráľovien schopných páriť sa a následne produkovať nové kolónie. Tento efektívny životný cyklus iniciovaný iba jediným jednotlivcom robí zo sociálneho hmyzu, ako sú sršne, neohrozených predátorov.
Vo Francúzsku vznikol na základe vedeckého skúmania odhad, že jedna kolónia sršňa ázijského potrebuje na dokončenie svojho životného cyklu priemerne 11,32 kg biomasy hmyzu, čo predstavuje viac ako 90 000 jedincov. Aj keď sa jeho vplyv líši v závislosti od okolitého biotopu a dostupnosti potravy, tento druh je vo všeobecnosti považovaný za problematický vo včelárskom priemysle kvôli jeho častej predácii práve včiel medonosných. Napr. v kórejských včelínoch sa odhadujú ročné náklady spojené s riadením populácií sršňov (ku ktorým patrí aj sršeň ázijský) na viac ako 60 miliónov amerických dolárov. Okrem vplyvu na včelstvá sa predpokladá, že negatívne ovplyvňuje aj pôvodnú biodiverzitu a ekosystémy, ktoré sú vďaka jeho prítomnosti významne ochudobnené. Vzhľadom na potenciálne vplyvy na biodiverzitu bol tento druh v napadnutých regiónoch v rámci Európskej Únie podľa nariadenia EÚ 1141/2016 zaradený do zoznamu invazívnych druhov (IAS) vzbudzujúceho obavy. Keďže sa druh v nepôvodných krajinách rýchlo rozšíril je nevyhnutné identifikovať vhodné biotopy pre jeho usadenie, aby sa zabránilo jeho ďalšiemu etablovaniu a rozširovaniu. Na základe už existujúcich záznamov o jeho výskyte boli vytvorené modely, kde sa ukázalo, že sršeň ázijský sa môže etablovať na väčšine území v miernom pásme severnej a južnej pologule, vrátane východnej Ázie, Európy a niektorých častí Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie, Afriky, či Tichomoria.
Hlavná hrozba spôsobená sršňom ázijským sa týka včelárskych aktivít. Sršeň je dobre známym predátorom včiel medonosných v Ázii. Robotnice sršňov lietajú pred úľmi a striehnu na včely, ktoré sa vracajú späť do hniezda. Svoju korisť chytia počas letu, premenia ju na akúsi pomyselnú peletu. Následne ju prinesú do svojho hniezda, aby ňou nakŕmili larvy. Tento spôsob predácie je intenzívny počas neskorého leta, kedy robotnícka populácia dosahuje maximum a zároveň musí prebiehať intenzívne kŕmenie potomstva, ktoré zabezpečuje prežitie nasledujúcej generácie. Počas tohto obdobia je pred úľom možné vidieť niekoľko sršňov lietajúcich spolu za účelom opakovaného zachytávania včiel.
Ázijské včely sú schopné odolať týmto útokom vytváraním zhlukov okolo votrelcov, čím zvyšujú okolitú teplotu a potenciálne dokážu jedinca usmrtiť. Podobné správanie bolo veľmi príležitostne pozorované i u niektorých včiel medonosných v Európe, ale stále je to veľmi zriedkavé. Je to spôsobené najmä tým, že európske včelstvá nie sú evolučne prispôsobené na prítomnosť podobného predátora. Zatiaľ čo včelárstvo trpí poklesom včelstiev pod tlakom viacerých faktorov, zdevastované včelíny inváznym sršňom spôsobujú medzi včelármi veľké obavy a vo Francúzsku sa sršeň ázijský javí ako nový faktor ich úbytku.
Takže čo s ním na Slovensku? Treba pozorne sledovať miesta, kde sa potenciálne môže sršeň vyskytovať. Okrem toho vyšla výzva zo strany Štátnej ochrany prírody: „Z dôvodu prevencie je nevyhnutné, aby bol výskyt predmetného druhu zaznamenaný čo najskôr ako sa objaví na území Slovenska. Z daného dôvodu chceme dať do pozornosti systém rýchleho varovania (https://invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania/), cez ktorý je možné nahlasovať potenciálne výskyty predmetného druhu. Všetky nahlasované výskyty budú preverené zo strany Štátnej ochrany prírody SR, aby sme vedeli podchytiť inváziu druhu na začiatku, lokalizovali hniezda druhu a zabezpečili následné odstránenie hniezda a jedincov sršňa.“
Takže opäť končím slovami, treba sa správať zodpovedne a ak sa so sršňom „stretnete“ treba jeho výskyt nahlásiť. Predmetné orgány snáď zasiahnu dostatočne rýchlo, aby sa u nás druh nezačal nekontrolovateľne šíriť.
