Ak sa však chceme dostať k podstate môjho tvrdenia, musíme zájsť do histórie. Vedomosti o rozmnožovacej sústave boli v minulom storočí veľmi obmedzené. Postupné objavovanie hormónov a zisťovanie ich účinkov viedlo ku tzv. sexuálnej revolúcii, ktorá ale prebehla až v 70. rokoch. Bola spojená so zvýšeným výskumom týkajúcim sa reprodukčného zdravia čo viedlo aj ku zvýšenej túžbe po objavení tehotenského testu, ktorý by bol schopný odhaliť tehotenstvo v čo najkratšom čase a v čo najskoršom štádiu. Prvý voľno predajný test sa v lekárni objavil až v roku 1976. Preto sa dovtedy využívali rozdielne typy „tehotenských testov“ (najčastejšie rôzne druhy zvierat).
Jedným z príkladov boli živé jedince žaby, druhu pazúrnatka vodná (Xenopus laevis), ktoré sa používali ako živé tehotenské testy, pretože väčšina iných druhov zvierat sa musela pred zisťovaním potenciálne pozitívneho výsledku usmrtiť. Ak sa žena v 50.-tych rokoch chcela dozvedieť, či je tehotná musel jej moč dôjsť do kontaktu s niektorým so zmienených organizmov. Celý nápad s použitím pazúrnatky vznikol v hlave anglického vedca Lancelota Hogbena, ktorý chvíľu pôsobil v Južnej Afrike. Hogben bol talentovaný, ale vznetlivý zoológ, ktorý sa ešte vo svojej domovine venoval štúdiu hormónov a práci s nimi. S príchodom do Afriky s nimi neprestal, práve naopak. Začal si rozširovať obzory kvôli veľkému množstvu prírodného materiálu, ktorý mohol využívať na svoje pokusy. Pazúrnatka bola veľmi početná a ľahko sa s ňou manipulovalo. V roku 1930 pri experimentoch Hogben vstrekol hormóny z gravidnej kravy do hypofýzy (akási továreň na hormóny veľkosti hrášku v spodnej časti mozgu) pazúrnatky. Aké bolo jeho prekvapenie, keď žaba začala klásť vajíčka! Toto náhodné zistenie bolo ohromujúce, pretože v tom čase už vedci vedeli, že moč gravidných samíc (aj žien) obsahuje hormóny, ktoré sa tvoria v hypofýze a ktoré ovplyvňujú vývoj vaječníkov. Ak by hormóny mohli spustiť kladenie vajíčok u pazúrnatky, možno by žaba mohla pôsobiť aj ako živý tehotenský test žien. Kvôli zvyšujúcej sa vlne nenávisti voči bielym obyvateľom sa Hogben musel vrátiť nazad do Veľkej Británie, ale zobral si so sebou aj kolóniu pazúrnatiek. Ďalšími testami postupne dokázal, že žaby spoľahlivo kládli vajíčka, keď boli vystavené moču tehotných žien a tiež potvrdil, že keď sa nepária, vajíčka spontánne nekladú. To viedlo k tomu, že desiatkam tisícov žiab bol medzi rokmi 1940 až 1960 injektovaný moč potenciálne tehotných žien. V prípade, že bola žena tehotná, žaba o 5 až 12 hodín neskôr začala produkovať zhluk milimetrových čiernobielych guľôčok (vajíčok). Z tohto dôvodu sa žaba začala vyvážať do celého sveta. Neskôr sa ale využívala aj na mnohé iné pokusy, nie len hormonálne.
To čo bolo fantastické pre svet medicíny, ale prejavilo svoju odvrátenú tvár v súvislosti s ostatnými žijúcimi organizmami. V roku 2004 totiž vedci na univerzite North-West v Južnej Afrike analyzovali jedince v múzeu a zistili, že boli zdravými prenášačmi huby nazývanej Batrachochytrium dendrobatis. Tá je síce neškodná pre pazúrnatku, ale ostatné druhy obojživelníkov nemajú také šťastie. Huba sa v súčasnosti nachádza na všetkých kontinentoch a je zodpovedná za masívne vymieranie obojživelníkov. Konkrétne ide o pokles početnosti u najmenej 501 druhov a 90 predpokladaných vyhynutých druhov. Ochorenie, ktoré je zodpovedné za poškodenie kože sa označuje ako chytridiomykóza. Najhoršie pandémie spôsobené týmto ochorením prebehli v Austrálii, Mexiku a krajinách Strednej Ameriky, v Andách (Južná Amerika) a v západnej časti USA. Mikroskopické huby rastú v kožných vrstvách infikovaného obojživelníka. Najlepšie sa im darí pri teplotách 17,2 – 25°C, kedy uvoľňujú pohyblivé spóry, ktoré sa voľne šíria vodou, až kým nedôjde ku kontaktu s novým hostiteľom. Infikované organizmy nemusia vykazovať žiadne príznaky alebo môžu ochorieť. Príznakmi bývajú nezdravý vzhľad kože, malátnosť a nakoniec smrť. Úmrtia sú spôsobené srdcovým zlyhaním, ktoré je výsledkom poruchy osmoregulačných funkcií kože a s tým súvisiacou stratou solí, ktoré sú nevyhnutné na prenos vzruchov. Problémom je, že väčšina parazitov je infekčná len pre určité spektrum hostiteľských organizmov. Avšak v tomto prípade je huba schopná infikovať ktorýkoľvek z viac ako 8 000 známych druhov obojživelníkov, i keď závažnosť ochorenia sa medzi nimi môže značne líšiť. To znamená, že každý jednotlivý obojživelník môže byť infikovaný a bez ohľadu na stupeň ochorenia, ktorý môže vykazovať, môže byť prenášačom patogénu a šíriteľom choroby. Okrem toho, každý vodný útvar, ktorý bol raz infikovaný týmto patogénom ním bude infikovaný navždy, pretože sa ho nedá zbaviť, čo vedie až ku 90% vymiznutiu žiab. Podobný osud postihol aj panamskú zlatú žabu (Atelopus zeteki), ktorá svoje pomenovanie dostala kvôli žiarivo žltej farbe. Ide o kriticky ohrozený druh, žijúci v Paname, ktorá je zároveň národným symbolom danej krajiny. V roku 1999 bol na jej ochranu vytvorený medzinárodný projekt „Project Golden Frog“, ktorý má viesť obyvateľstvo k tomu, aby prestalo so žabou nezákonne obchodovať, a pokúša sa jej chov rozšíriť do niekoľkých zoologických záhrad. Spolu s miznutím panamskej zlatej žaby však dochádzalo k nevysvetliteľnému postupnému miznutiu aj ďalších juhoamerických druhov, čo postupne viedlo až ku apokalyptickému názvu „Šieste vymieranie“ (teda masové vymieranie druhov počas celej histórie Zeme). Informácie o vymieraní žiab viedli ku zorganizovaniu národnej konferencie v roku 1989, kde bola odhalená skutočná príčina a teda spomínaný druh huby.
Netreba zabúdať na to, že žaby sú veľmi dôležité organizmy, pretože s ich poklesom dochádza k nárastu počtu rôznych druhov hmyzu. To má následný vplyv na ničenie poľnohospodárskych plodín a prenos rôznych druhov ochorení. Napríklad malária zabije ročne okolo jedného milióna ľudí. Ak si odmyslíme limitovanie populácií komárov prostredníctvom žiab (žubrienky sa živia larvami komárov), tak to môže viesť ku hrôzostrašným dopadom na ľudstvo.
Žiaľ, možno predpokladať, že chytridiomykóza sa vďaka medzinárodnému obchodu so zvieratami bude ďalej šíriť a na miestach súčasného výskytu sa budú objavovať nové kmene. Legislatíva je v súčasnej dobe nastavená tak, že kontrolóri nedokážu včas zachytiť jedinca infikovaného týmto ochorením, napriek tomu, že máme rýchle a efektívne nástroje na jeho vyhodnocovanie. Úplný zákaz dovozu exotických obojživelníkov tiež nie je riešením, pretože by sa po takýchto druhoch len zvýšil dopyt na čiernom trhu. Takže ako z toho von? Obávam sa, že koleso sa krúti príliš rýchlo, aby sme ho dokázali zastaviť. V priamom prenose tak môžete vidieť príklad vplyvu človeka, ktorý mal priamy dopad na pokračujúce masívne vymieranie organizmov, čo je v konečnom dôsledku veľmi smutné.
