Mnohí ľudia by mohli začať oponovať, čo som to vymyslela za šialený názov. Veď väčšina z nás veľmi dobre vie a v praxi sa ukazuje, aké dôležité bobry v prírode sú. Majú obrovský význam pri zadržiavaní vody v krajine a sú nenahraditeľné pre mokrade. Avšak nájdu sa aj regióny sveta, kde sa prítomnosti bobra veľmi netešia.
Ide o druh invázneho bobra kanadského na území Argentíny. Bobor kanadský (Castor canadensis) je veľký vodný hlodavec prirodzene sa vyskytujúci na území Severnej Ameriky. Bez chvosta dosahuje dĺžku do 1 m (chvost je dlhý 30 cm ) a hmotnosť 15–30 kg. Ide o bylinožravca, ktorý obľubuje kôru stromov, vetvičky, listy a vodné rastliny. Stavia hrádze z konárov, blata a kameňov, čím vytvára jazierka, ktoré mu poskytujú ochranu. Má široký (12-15 cm) plochý chvost, ktorý využíva pri plávaní, na udržiavanie rovnováhy a na varovanie ostatných hlasným úderom o hladinu. Pomocou neustále rastúcich rezákov dokáže prehrýzť aj pomerne hrubé kmene stromov.
Prenesieme sa na chvíľu na územie Európy, kde bol bobor kanadský taktiež vysadený. Stalo sa tak z dôvodu takmer úplného vyhubenia populácií bobra vodného (Castor fiber), ktoré sa prirodzene vyskytujú na území Európy. Lovený bol najmä kvôli kožušine, ale taktiež aj pre kastoreum, čo je na olej bohatý sekrét párovej žľazy. Ten sa v minulosti využíval najmä v parfumérii na fixáciu vôní, v historickej medicíne ako všeliek a v menšej miere aj v potravinárstve a tabakovom priemysle. V dôsledku toho bol neskôr introdukovaný bobor kanadský najskôr na územie Fínska v 1937, odtiaľ sa rýchlo rozšíril na územie Ruska. V menšom rozsahu (približne 15 jedincov) bol vysadený i v Rakúsku v období medzi rokmi 1978–79 a v Poľsku. V tej dobe bol bobor vodný a kanadský považovaný za jeden druh. Rozlišovanie oboch druhov na základe chromozómov sa uskutočnilo až v roku 1973. Neskôr boli bobre kanadské na väčšine lokalít spätne odchytené a umiestnené do zoologických záhrad. Nestalo sa tak na území Fínska, kde bobor kanadský vytvoril životaschopnú populáciu, ktorá sa ďalej šíri na juhovýchod. Od roku 2006 jeho výskyt nahlásili Luxembursko, Nemecko a Belgicko. Podľa genetických analýz jedincov ide najskôr o zvieratá, ktoré unikli z nemeckej Eifel ZOO z Lünebachu. V ostatných európskych krajinách sú staršie introdukcie tohto druhu opísané ako zaniknuté či eliminované.
Vráťme sa však späť do Južnej Ameriky. V roku 1946 argentínska vláda vypustila na ostrov Ohňovej Zeme približne 20 bobrov dovezených z Kanady s cieľom založiť kožušinový priemysel. Projekt ekonomicky zlyhal, ale bobrom sa v novom prostredí mimoriadne darilo. Nemali tam takmer žiadnych prirodzených predátorov a mali dostatok potravy, takže ich populácia rýchlo narástla a rozšírila sa aj do susedného Čile. Jeho výskyt je veľmi problematický, pretože tunajšie ekosystémy nie sú na jeho životné prejavy evolučne adaptované.
Základnou vlastnosťou bobrov je, že sa radia k tzv. ekosystémovým inžinierom. Stavajú tisíce hrádzí, ktoré zaplavujú rozsiahle územia. Na zaplavených miestach ubúda les a pribúdajú mokraďové rastliny, ako sú napr. ostrice či vodné rastliny. Zároveň dochádza ku zmene toku riek, systému mokradí, čo vedie k priamej zmene zloženia rastlinstva a živočíšstva. Najviac sú poškodené pôvodné lesy zložené najmä z pôvodných druhov bukov rodu Nothofagus, ktoré sa po vyrúbaní alebo poškodení činnosťou bobrov obnovujú oveľa pomalšie než severoamerické lesy. Po rozpade hrádze často vznikajú lúky alebo kroviny namiesto pôvodného lesa. Takýmto spôsobom došlo k poškodeniu desiatok tisíc hektárov krajiny. Oslabené miesta ľahšie osídľujú nepôvodné rastliny, ktoré konkurujú pôvodným druhom. To, že dochádza ku zmene zloženia rastlinstva či štruktúry lesa, má priamy vplyv aj na živočíšstvo. Ubúdajú lesné druhy, niektoré druhy vtákov, bezstavovcov a ďalšie lesné organizmy, ktoré sú závislé od súvislého lesa. Pribúdajú druhy viazané na mokrade, napríklad vodný hmyz, obojživelníky a vodné vtáky, ktoré využívajú nové jazierka. Mení sa zloženie rybích spoločenstiev a vodných bezstavovcov, pretože hrádze spomaľujú prúd vody, zvyšujú množstvo usadenín a menia teplotu aj obsah kyslíka vo vode. Rozklad zatopených stromov mení kolobeh živín, čo ovplyvňuje mikroorganizmy aj celý potravový reťazec.
Prečo je to ale v Argentíne vážnejšie než v Kanade? V Severnej Amerike sa lesy aj živočíchy vyvíjali spolu s bobrami tisíce rokov (majú spoločnú evolučnú históriu) a sú na ich činnosť do veľkej miery prispôsobené. V Ohňovej zemi bobry prirodzene nikdy nežili, preto tamojšie bukové lesy rastú pomaly a po poškodení sa obnovujú oveľa ťažšie. Výsledkom je, že zmeny môžu pretrvávať celé desaťročia a niekedy vedú k trvalému nahradeniu lesa mokraďou.
Preto Argentína a Čile už roky spolupracujú na programoch kontroly a eradikácie bobrov, hoci úplné odstránenie druhu je vzhľadom na jeho rozšírenie veľmi náročné. Na eradikáciu sa využívajú rôzne spôsoby, ako napríklad odchyt do pascí, pričom sa používajú špeciálne pasce umiestnené pri hrádzach, chodníkoch alebo vchodoch do bobrích obydlí. Samotný odchyt sa radí medzi najúčinnejšie metódy vo väčšine lokalít. Odchytené zvieratá sa následne usmrcujú podľa veterinárnych a poľovníckych predpisov. Ako doplnok k pasciam sa využíva odstrel, ktorý je najúčinnejší v otvorenom priestranstve, avšak je menej efektívny pri vysoko početných populáciách. Po odstránení bobrov sa rozoberajú hrádze, aby sa obnovil prirodzený tok vody. Na niektorých miestach sa vysádzajú pôvodné druhy stromov a sleduje sa, ako sa obnovuje vodný režim, vegetácia a výskyt pôvodných živočíchov. Argentína a Čile na ostrove Ohňová zem zdieľajú hranicu. Takže ak by sa zásahy robili len v jednej krajine, bobry by sa z druhej opäť rozšírili. Odhaduje sa, že populácia dosiahla desiatky až stotisíce jedincov, preto si úspešná eradikácia vyžaduje dlhodobú koordináciu oboch štátov.
Príbeh bobra kanadského v Ohňovej zemi sa dnes často uvádza ako jeden z najvýraznejších príkladov toho, ako môže introdukcia nepôvodného druhu spôsobiť rozsiahle a dlhodobé ekologické zmeny. A opäť sa dostávame k tomu, že iba pár jedincov privezených za účelom vidiny zbohatnutia sa stalo významnými inváznymi organizmami, ktoré vedú k zmene celých spoločenstiev a ekosystémov. Preto je prevencia veľmi dôležitá, aby sa podobné situácie už neopakovali.
