Pred pár hodinami som sa vrátila z dovolenky v Chorvátsku. Turistický raj Slovákov, veď nie nadarmo sa hovorí, že v Chorvátsku je slovenské more:)....
O tom, že nás obyvatelia tejto krajiny ma jú v značnej obľube netreba hovoriť, veď sme hlavným zdrojom ich príjmov. Je pravda, že my sme tam na dovolenke, že chceme relaxovat a úplne vypnúť ale aj tak by sme asi nemali zabúdať na pár pravidiel slušného správania...
V apartmánovom komplexem Toni v Podstrane kde som strávila tohtoročnú dovolenku sme sa zišli samí Slováci. Majitelia majú s nami len dobré skúsenosti radi debatujú s hosťami ale zároveň nie su vtieraví a dodržia všetko, čo si zaplatíte.
Lenže nátura niektorých ľudí sa nezaprie a myslia si, že keď si niečo zaplatili môžu tam robiť čokoľvek. Áno z časti je to pravda, ale aj tu platia akési krehké pravidlá. Napríklad moji susedia, bola to rodinka s malým 6ročným a nedá mi to nenapísať rozmaznaným chlapcom. Všetko by bolo fajn, keby som celý deň nepočúvala len maminaaaa, maminaaaa alebo jeho plač, keď nebolo ako on chcel... Je to ich výchova mňa do toho nič ja som môžem potom raz realizovať na svojich deťoch. Lenže tak ako aj oni chceli mať pokoj tak sme ho chceli mať aj my, ostatní obyvatelia komplexu a to pri večno maminaaa ozaj nešlo. Ale toto nebolo všetko, keď naši "susedia" odchádzali slušnosť hovorila o tom, že aspoň riad po sebe odložíme a pozmetáme apartmán aby majiteľka - "stará pani" nemala toľko roboty. Za normálnych okolností upratovali apartmány dve a trvalo im to cca 15-30min, ale pri apartmáne našich susedov, ktorý upratovali 3 strávili bez mála dve hodiny vyniesli pol veľkého vreca odpadkov a za každým, keď niekto z tadiaľ vyšiel len prevrátil očami. Po dvoch hodinách si stará pani sadla so zúfalým pohľadom a len ticho krútila hlavou. Ja viem, je to každého osobná vec v akom stave nechá apartmán ale predsa to tam nenechám ako po výbuchu bomby...Veď čo, keď sem ešte budem chcieť prísť narok na dovolenku..?
Daľšia rodinka mala dvojičky malé, zlaté a tiché asi 9mesačné dvojičky. Poviete si krásna rodinka jeden o druhého sa starali , tiež aj o deti bolo to takmer dokonalé...takmer... Jedného večera som sa zobudila na strášny krik, zúfalej ženy, ktorá kričala, plakala .... Trieskali dvere...rozbíjal sa riad...až kým nepriešiel majiteľ a neskôr aj policajti chorvátskí aj slovenkí, tí vzali muža otca dvojičiek na políciu, kde pobudol až do poobedia druhého dňa, keď preňho prišiel majiteľ s manželkou toho muža. Majiteľ ešte hodnú chíľu nechápal tú bitku, vlastne sme to nepochopili všetci. Ráno sme mali za sebou prebdenú noc ale dovolenka išla ďalej. Manželia sa v ten deň vonku neukázali, objavili sa až druhý deň s očami upretými k zemi. Neodsudzovali sme ich, nemohli sme a ani sme nechceli ak mám hovoriť za seba. Nikto z nás totiž nevidí do ich života. Samozrejme tento incident bol spôsobený pod vplyvom alkoholu. Ďaľší bodík pre nás.....
Ale samozrejme nie všetci sme problémoví väčšinou sme dobrí hostia a teda spokojnosť je na oboch stranách. Verím, že ľudia si uvedomia, že Chorváti nie sú povinní byť k nám milí, lebo nie sme jediní a teda tak ako berieme treba aj dávať, a tu úplne stači dať slušnosť a bude dovolenka príjemná pre vás ako hostí ale ja pre nich ako hostiteľov.
