Príde mi to akoby bolo normálne vyhodiť všetky veci, zvieratá, ľudí zo svojho života. Je to ozaj tak ľahké toto nás učí dnešná doba? Pokazené=odpad ? Nemali by sme tomu venovať kúsok svojho času? Pozrieť sa ako veľmi je to pokazené/poškodené? Keď sme si už dali tú "námahu" a pustili tieto "veci" do svojho života, je logické, že sa o ne musíme starať.
Také medziľudské vzťahy, to je vám vec, keď sa im troška povenujete ten čas sa vám vráti 100násobne. Nemusíte preto robiť tie otrepané vanilkové veci, nie to ozaj nie. Stačí si z času na čas sadnúť porozprávať sa, venovať svoj čas druhej osobe. To je predsa to najviac, čo môžte niekomu venovať(a navyše to fakt nieje vanilkové). Rozpáravajte sa, keď vás niečo trápi - neodkladajte to na neskôr lebo to už nemusí byť, môže sa stať, že vďaka vášmu odkladaniu si druhá osoba danú situáciu vysvetlí zle a odíde z vášho života. To, že to budete ľutovať vám iste hovoriť nemusím.
Počúvajte druhého, vnímajte jeho nálady a netlačte si len to svoje. Smejte sa , zabávajte sa lebo spoločné zážitky utužujú každý vzťah.
Moji starí rodičia = dedkovci, sú spolu 60rokov. Je to strašne dlhá doba, sama si neviem predstaviť ako to spolu vydržali. Napriek tomu, že ich život nebol vždy ideálny, že prišlo mnoho búrok, mnoho rán osudu, stále sú spolu a to je krásne. Najmilšie je na tom ale to, že na seba stále žiarlia. Nerobia nejaké cirkusy, to nie ale je to tam. Krásne je, aj keď dedo povie babke, že stále dobre vyzerá. Povie to s láskou v hlase aj v očiach.
Moji rodičia sú spolu 27rokov, tiež dlhá doba. Stále sa ľubia, stále sa držia za ruky. Napriek tomu, že začiatky mali ťažké, že im nikto neprial a mnoho ľudí hádzalo polená pod nohy, napriek rôznym skúškam. Nie každý deň je nedeľa a nie vždy je všetko ideálne ale oni sú zohratá dvojica a splavujú rieku života vo veľkom štýle. A ja som na nich nesmierne hrdá, nielen preto, že sú to moji rodičia ale preto, že vďaka nim viem ako má vyzerať normálny vzťah.
Nie vždy bude všetko krásne a život nám nepíše Daniele Steelová, čiže ani happyend sa nekoná tak často. No pri troche snahy, ochoty opravovať to nemusí byť katastrofálny koniec, jednoducho to bude jeden dôstojný koniec.
P.S. za pravopisné chyby sa ospravedlňujem....
