Taktiež existuje vtip o diskusiách na sociálnych sieťach: Ak nevieš poraziť oponentov argument, začni opravovať jeho gramatiku.
Tieto dva zábavné, ale pravdivé príklady narážajú na to, že v spoločnosti je zakorenená akási úcta k jazyku a gramaticky správnemu vyjadrovaniu. Môže ísť o presvedčenie, že správne používanie jazyka je vizitkou vzdelania a osobnosti, alebo sa takéto opravovanie druhých používa ako prostriedok viac-menej úmyselného, viac či menej závažného útoku. V okruhu našich známych máme asi všetci tzv. grammar nazis, teda ľudí, ktorí bazírujú na každej drobnosti a neustále druhým vyhadzujú na oči ich gramatické prešľapy a s istou aurou autority ich korigujú.

Problém, na ktorý tu chcem poukázať, je v tom, že grammar nazis si buď nie sú vedomí alebo nepripisujú dôležitosť skutočnosti, že jazyk je, okrem iného, prostriedok komunikácie, teda NÁSTROJ. Jazyk je náš sluha, nie náš pán. My používame jazyk, my si ho prispôsobujeme. Jazyk nie je nejaká bytosť či myšlienka, ktorá by si sama zo svojej podstaty zaslúžila náš rešpekt. A, koniec koncov, jazyk v podobe, v akej ho používame, nie je Písmo sväté. Nie je to nemenný systém daný božskou autoritou, ktorého sa nesmieme dotknúť. Jazyk je vytváraný spoločnosťou a spoločnosť si ho prispôsobuje.
(Grammar nazis by si taktiež mali uvedomiť, že sú zbytoční, otravní a pôsobia arogantne)
Tým vôbec nechcem povedať, že by jazyk nemal mať žiadne pravidlá. Pravidlá sú práve na to, aby nástroj jazyk plnil svoj účel – bol prostriedkom komunikácie, ktorej rozumejú obe strany. Keď sa obe strany majú rovnaký referenčný rámec, tak vtedy môžu spolu komunikovať. Ak by žiadne pravidlá neboli, tak by účel jazyka nebolo možné plniť. Lebo, dohnané do extrému, bez pravidiel by sme namiesto: Ahoj, ako sa máš? mohli povedať Bubu, bla bla bla fufugugu čomu by naozaj nikto nerozumel, a ak niekto hej, prosím, zoznámte ma s ním.
Domnievam sa však, že by spoločnosť, hlavne grammar nazis, mali oveľa menej bazírovať na tom gramatickom purizme. Ak poviem máme dve varianty, hoci spisovne je máme dva varianty, je to absolútne jedno, pretože druhá strana aj tak vie, čo tým myslím. Komunikácia prebehla v poriadku, sluha jazyk splnil svoj účel. Teda pokiaľ porušenie jazykových pravidiel nie je natoľko závažné, že by pri ňom došlo k nedorozumeniam, malo by nám byť ukradnuté. Aj pravidlá tú máme za nejakým vyšším účelom, nie samy pre seba.

A čo sa týchto pravidiel týka, naša nešťastná slovenčina potrebuje pomerne rozsiahlu reformu. Tento jazyk, ako ho teraz používame, je v mnohých oblastiach nezmyselný a zbytočne komplikovaný. Zmenou niektorých pravidiel by sa nám uľahčil život. Jazyk by viac slúžil nám a nie my jemu. Nie som odborník na slovenčinu, ale ako študent jazykov (angličtina a nemčina) a človek s vlastnou hlavou a praktickými skúsenosťami mám pár názorov.
Radikálne zredukujme y a nebudeme sa musieť trápiť s vybranými slovami. Zachovajme ho len v cudzích slovách. Že treba rozlišovať pekný a pekní, biť a byť? Nuž, áno, ale jazyk nefunguje ako skupina izolovaných slov, ale ako systém v kontexte, z ktorého sa význam dá odvodiť. Veľmi pochybujem, že ak by sa povedalo Slovenskí chlapci sú pekní a Ferko mrkvička je pekní, tak by niekomu nebolo jasné, či sa slovo pekní myslí ako singulár či plurál. Tomu, kto by to v kontexte nechápal, odporúčam špeciálnu školu alebo inú formu profesionálnej pomoci. A že sa potom nedá určiť, či ide o singulár či plurál, keď by sa pekní použilo izolovane? K tomu som sa už vyjadroval, slová fungujú v súvislosti s inými slovami. Takto izolovane sa používajú keď tak učiteľmi na ubližovanie žiakom. A ešte jedna pripomienka. Nemčina má y tiež len v cudzích slovách, a nikoho to nebolí.
Zrušme zmäkčovanie pri de te ne le a di ti ni li, normálne píšme mäkčene všade, kde sa vyslovuje mäkko. Jednotný systém bez výnimiek je praktickejší.
Zrušme ä a nahraďme ho normálnym e. Aj tak všetci hovoríme [meso] a nie [mäso].

Našlo by sa toho viac, ale hlbšie som to neskúmal. Iste sa nájdu námietky. Že ľudí to zmätie, že si na to nezvyknú. Nesúhlasím. Zmätie ich to na nejaký čas a možno to potrvá jednu-dve generácie, kým táto zmena prejde, ale určite nie je nemožná. Aj na euro sme si zvykli. Iný protiargument môže byť, že zmena musí prísť prirodzene, keď na to ľudia budú pripravení. Nuž, a to bude kedy? Nikdy. Pretože jazyk je vecou konvencie, často nelogického (v zmysle, že jeho pravidlá nie sú „matematicky“ logické) historického vývoja. Ale, ako opakovane zdôrazňujem, jazyk je nástroj, tak si ho prispôsobme. Neslúžme jazyku, nečakajme, kým sa jazyku uráči prijať zmeny. Zamyslime sa nad historickým precedensom: Bernolákova kodifikácia a Štúrova kodifikácia. Boli to umelé akty, kde sa povedalo, že tak bude a nečakalo sa na nejaký prirodzený vývoj a stav, kedy by spoločnosť mala byť pripravená. Zobral sa istý vzor, isté nárečie, a z neho sa spravil spisovný jazyk. Pre koľkých ľudí to však nebol prirodzený spôsob písania a rozprávania? Pre mnohých, a aj tak to všetci prežili a všetci si na to zvykli, hoci na to možno „neboli pripravení.“

Na záver, vtipné video pre znalých angličtiny:
https://www.youtube.com/watch?v=N4vf8N6GpdM
(Prosím diskutérov, aby sa v diskusii venovali argumentácii pre a proti a nie osobným útokom na mňa alebo jeden na druhého typu „chudák, má problém spisovne písať.“)
Howg.
Obrázky:
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/8f/Grammar_Nazi_Icon_Text.svg
http://cdn1.theodysseyonline.com/files/2016/01/27/635895348340321591-2002208007_You+re+welcome+citizen+_16db7f66a8b6851f2a0c6ea92955449a.jpg
http://www.beccatarsa.com/blog/wp-content/uploads/2014/05/grammar-nazi.jpg
http://korektor.the-comic.org/comics/192/
https://mir-s3-cdn-cf.behance.net/projects/404/5bcd0e31448647.Y3JvcCwxMzc5LDEwNzksMTAwLDE1MQ.jpg