6 rokov štúdia na umeleckej vysokej škole, môžem povedať že sa mi nazbierali samé úvahy (nechcem tým napísať to že dovtedy som neuvažovala o tom do VŠ) o živote, o otázkach, čo je vari potrebné pre tento život a čo nie je- to platí aj pre duchovný život. Čím môže človek ako ja prispieť tejto spoločnosti svojim diplomom, znalosťami z týchto oblastí ktoré by sa dalo povedať, že sa považujú za nepotrebné, alebo len temer nepotrebné (akým je podľa všetkého vraj aj umenie- ktorý je duchovný pokrm nie pre fyzický). Naskladajú sa otázky aspoň v mojom prípade v oblasti umenia, viery, riešenia problémov v živote- v konfrontácii z ľuďmi. Nu, nie som spisovateľ, ale zaoberám sa otázkami rôzneho charakteru, ako každý z nás ovšem. Riešim ich priamo , aktívne ale doteraz to bolo skôr pasívne. Dovolila som si ich hodiť na elektronický papier a uviesť ho v podobe blogu. Akurát neviem či bude k prospechu čitateľa vôbec. Snáď.
Zrovná dnes, je nedávno po skončení štúdií a moje úvahy a myšlienky majú dosť negatívny charakter. Keď tak uvažujem teda nahlas tu v tomto virtuálnom "virtuóznom" svete, hodnotím tých 6 rokov ako putovanie ruského pútnika, aspoň skoro. To putovanie malo zväčša študijný pracovitý, pracovitý charakter v podobe ateliérov, seminárov, diskusii s pedagógom, gógmi, etc...Zároveň to bola prechádzka ružovým sadom, snami o zmene, snami o tom že v tých vodách ktorých sme sa brodili sú tie správne. Cesta ktorou ideme je správna, rsp.to čo ideme robiť nás privádza na najčistejšiu cestičku ktorá je riadne tŕnistá ale stojí zato. Že aspoň tieto odbory nie sú poškvrnené. Nuž ako všetko, tak zrejme aj tento odbor sa dostal pod istú nadvládu, pre snahu zisku. (Vlastne to už mohlo byť jasné už v priebehu štúdia, veď aj vraveli že je to boj, etablovanie sa a etc...) Kebyže nieto toho dlhého úžasného času nevedeli by sme sa dostať zrejme až na tento level úvah a nenašli by sme riešenie (z bludného kola ziskuchtivej spoločnosti ktorá trvá len na kvantite a niektoré odbory sú pre ne len ako doplnkový priemyselný tovar). Avšak aj toto riešenie je bohužiaľ na výsmech.
Samozrejme o štúdiu len pozitívne, lebo láska ktorú človek do toho vrazí, o peniaze tu nejde(teda vždy ide ale "keď miluješ nie je čo riešiť"), ale o ten vzťah k tej inštitúcií, k ľudom ktorý v nej sú, opätujú svoju lásku, aj my opätujeme svoju lásku k ním, stálo to za to. Nu, a čo človek nespraví pre vec, za ktorú by dal aj svoj život. Hoc možno tieto riadky a v nich sídliaca snáď úvaha, sa snáď netvári moc emotívne, ale môžem povedať že po skončení to nebola radosť, nie len preto že potom prišiel život, keďže ćlovek kadečo preskáče, každý mame svoj indivindi príbeh a stále prežívame, ale naskočil nový "kazeťák" a zrazu uvidí riešenie, kde by sa "umelec“ nemusel votrieť niekam, že sa zmení status quo aj tohto odboru, etc...Avšak, avšak...ako hore vyššie je uvedené je to riešením na výsmech.
Pokračovanie nabudúce...možno
Ospravedlňujem sa ak môj článok rsp. úvaha nebola úctyhodná ale snaha bola..nabudúce sa posnažím o lepšie články či úvahy
