Info: V roku 1873 bol v bratislavskej časti Gaštanový hájik založený závod navýrobu dynamitu a anorganických chemikálií, ktorý sa od roku 1918nazýval Dynamit Nobel, od roku 1951 Chemické závody Juraja Dimitrova av súčasnej dobe je to Istrochem, a. s.
Na nedeľu sme si po víkendoch okupovaných festivalmi, chorobami a inými záležitosťami naplánovali ďalšiu výpravu. Stretli sme sa o 13:30 na zastávke Zochova cez najväčšie teplo a v pléne padla nesmela otázka: - A nejdeme sa radšej niekam kúpať? Dohodli sme sa, že ideme na bojovú poradu do nejakého podniku. Džúsové striky nás našťastie osviežili natoľko, že sme s Radom a Ľubošom (ten sa v posobotnom opicovom opare bál, že by sa pri kúpaní utopil) prehlasovali Lukáša, ktorý trval na kúpaní a uzniesli sa dodržať pôvodný plán - návštevu areálu chemických závodov Istrochem.
Električkou číslo 4 (tuším:)) sme sa odviezli až priamo k areálu. Ten sme najskôr celý obehli v snahe nájsť nejaký prienik dnu. Kedže rozrábať prácne zaštopkané diery v plote sa nám zdalo barbarské, zvolili sme preskok plota pomocou betónového panelu, ktorý bol položený tesne pri ňom. Najskôr sa to zdalo dosť nepríjemné, no napokon to bola hračka. Ľuboš a Rado najskôr tradične prví omrkli, či je čistý vzduch a potom sme sa pridali aj my s Lukášom. Do budovy sme liezli postaviac sa na nejakú hrdzavú vec a prešmyknúc sa cez rozbité okno. To, čo čakalo vo vnútri bolo naozaj hodné vykašľaniasanakúpanie. Po Rázsochách, ktoré sa nikdy nevyužívali a vojenskom areále Devínska Kobyla, sme našli niečo, čo malo okrem opustených, počmáraných stien a rozbitého nábytku skutočného ducha. Predstavovali sme si tisíce zamestnancov, pre ktorých bol objekt dlhé roky druhým domovom. Za stenami budovy sa nachádzajú obrovské výrobné haly, neuveriteľne veľa rôznych miestností, videli sme kuchyňu, jedáleň, kultúrnu miestnosť, knižnicu s knihami (!!!), šatne...skrátka, výprava na niekoľko hodín. Celú budovu sa nám ani nepodarilo preskúmať, škvŕkajúce bruchá (a brušeta) nás prinútili zamyslieť sa nad návrhom, či sa tam ešte raz nabudúce nevrátime a nepozrieme si zvyšok areálu aj s baterkou. Nerozhodnosť presvedčil pohľad na obrovské mláky na chodbe vedúcej do priestoru, kam sme chceli ísť a brniace elektrické vedenie rovno nad nimi. Vyliezli sme von a poobzerali si ešte vonkajšok areálu, ktorý sa však na vnútro ani zďaleka nechytal.
Veľmi príjemná a pokojná výprava, ani náznak sbskára či pána vlčiaka. Jediné, čo každému z nás spôsobilo zopár infarktových zachvení boli po celej budove rozmiestnené veľké hodiny (stále fungujúce), ktoré každú minútu nahlas, naozaj nahlas, prehodili minútovú ručičku. Predstavte si to v absolútnom tichu v týchto priestoroch:
Budova Istrochemu
A jej vnútorné priestory:
Dobová výzdoba na stenách pracovní :)
Špinavá hlavná chodba...ďalej (bližšie k svetielku na konci tunela) boli spomínané mláky a nad nimi elektrické vedenie z ktorého bolo počuť ten typický zvuk napätia
Obrovská výrobná hala...obkolesená bola ďalšími obrovskými výrobnými halami. Žiaľ, nemali sme baterky, a preto sme sa preskúmania týchto priestorov museli vzdať.
Tá istá hala fotená z jednej zo spomínaných tmavých hál.
Budova je plná rôznych prístrojov, poistiek a pod.
V tejto miestnosti som sa cítila zvláštne skľúčene, napriek tomu, že oproti ostatným pôsobila svojim zachovalým stavom ako obývačka. Snáď sa mi podarilo aspoň trochu zachytiť tu atmosféru...nie? Tak poďme na ďalšiu fotku:).
V areáli ostali chemikálie...
...rôzne pracovné pomôcky...
...desiatové menu...
...knihy... Samostatná miestnosť slúžiaca ako knižnica. Rozmýšľali sme chvíľu s Radom, že obohatíme naše súkromné zbierky o pár tamojších diel, ale nakoniec sme sa rozhodli, že to musí ostať zachované v takomto stave pre ďalšie generácie. (Mne sa okrem toho zdali tie knihy trochu prašivé od prachu a vlhkosti, jj, fajnovka). A áno, dobre vidíte, je to knižka PLE TIE ME.
Zachované zariadenie zubárskej ordinácie. Verte alebo nie, v jej priestoroch bolo ešte stále i po rokoch cítiť ten typický smrad ako u zubára. Vážne.
Toto sú spomínané škodoradostné hodiny spôsobujúce chvíle šoku. Stále fungujú, sú nepríjemne hlučné a sú v celej budove.
Stret kultúr a dôb pred spoločenskou miestnosťou.
A napokon...kontrast medzi vonkajším a vnútorným svetom.
Takže toľko z prvého bádania. Chystáme sa ešte raz, aj na obhliadku zvyšku budovy a ak sa podarí, tak aj podzemia, ktoré je neosvetlené, čiže sa dá skúmať iba s baterkami. Budeme informovať ako to dopadlo.
Vďaka za návštevu:).
DaLaRaĽ
