Čítal som dnes článok o tom, ako na Zemi pravidelne dochádza k vyhynutiu veľkej časti druhov v relatívne krátkom období. Najčastejšie boli tieto katastrofy spôsobené silnou vulkanickou činnosťou alebo / a dopadmi väčších meteoritov na Zem.
Asi najznámejšie a posledné veľké vymieranie sa udialo asi pred 65 miliónmi rokov, keď vyhynuli dinosaury a mnoho iných rastlinných i živočíšnych druhov. Podľa nedávnych zistení sa podobné udalosti stávajú približne každých 62 miliónov rokov (+- 3 milióny rokov).
Čo sa však strieda s kratšou preiodicitou, sú ľadové a medziľadové doby. Niektoré zdroje uvádzajú, že naša medziľadová doba už 2 tisícky rokov nadsluhuje, iní tvrdia, že máme ešte niečo vyše 10 tisíc rokov, kým príde to menšie nebezpečenstvo - doba ľadová.
Keď sa nad tým zamyslíme, 10 tisíc rokov je ešte časový úsek, ktorý si je možné ako-tak predstaviť. Pred 10 tisíc rokmi sa po Zemi preháňali Nomádi, pásli svoj dobytok, stavali si stany a chodili z miesta na miesto za potravou. Alebo sa ľudia živili ako farmári a sadili si každý rok pšenicu, ryžu a iné plodiny.
No dokáže si niekto predstaviť, ako to tu bude vyzerať o 100 tisíc rokov? Zachránia sa ľudia, ak o milión rokov ničivo vybuche sopka? Ak na Zem padne obrovský meteorit (veľkosti San Francisca, ako radi hovoria naši anglosaskí priatelia)? Budeme žiť v podzemných úkrytoch, železných trezoroch, sebestační surovinami, vodou a energiou, chránení pred všetkospaľujúcou radiáciou a vonkajším svetom hrubými stenami? Čaká nás postapokalyptický svet, kde proti sebe budú bojovať muži a ženy ako úhlavní nepriatelia? Povedzme si rovno, chromozóm Y je zdegenerovaný X, navyše je tam každá informácia pre istotu dva razy, takže naša úloha na tomto svete sa s rozvojom génového inžinierstva bude pomaly vytrácať...:)
Alebo nás čaká svetlá intelektuálna budúcnosť, kde budú ľudia môcť vďaka geneticky selektovaným potomkom vybrať pre svoje dieťa tie správne vlastnosti? Svet, kde sa budeme môcť porozprávať bez toho, aby sme otvorili ústa, či vzali do ruky pero. Možno sa budeme vedieť vcítiť do kože niekoho iného celkom akoby sme to boli my sami, možno virtuálne reality budú okolo nás vytvárať paralelné svety. Budeme sa pravidelne napájať na matrix, aby sme pocítili to, čo na vlastnej koži už nikdy nepocítime? Verné záznamy pocitov budú pre ľudí ako prvé magnetofónové platne (či skôr voskové valčeky). Myšlienkami budeme ovládať veci okolo seba ako ovládame vlastné telo, komunikovať s ľuďmi, otvoria sa netušené možnosti, veď napríklad taká myšlienková porada by mohla prebehnúť aj za päť minút (lebo, ako dobre vieme, myšlienky nám v hlave prúdia päť až desaťkrát rýchlejšie, ako vychádzajú slová z našich úst), techniky ako brainstorming alebo kolektívna kreativita môžu dosiahnuť obrovský úspech, možno nás čaká obdobie kolektívneho vedomia: každý človek sa môže stať jedným malým neurónom obrovského mozgu. Tí s nadaním na matematiku budú v matematickom centre, špecialisti na jazyky budú v jayzkových centrách a hypersenzitívni ľudia obsadia zmyslové centrá.
A možno sa nestane nič z toho, čo som tu napísal. Možno budú ľudia prílš hlúpi, aby ostali na tejto planéte dlhšie, ako mnohé iné vyhynuté živočíchy. Veď nakoniec, človek je tiež iba morálne zviera...
Nech už to však bude ako chce, jednou z mojich najväčších túžob vždy ostane okúsiť, vidieť na vlastné oči, aký bude svet o tisíc, 10 000, či milión rokov. A nikdy neprestanem veriť, že bude lepší...:)
