Ale na druhej strane je smutné, že v 21. storočí môžete zomrieť preto, že ste si dovolili vysmiať niečo, čo je posvätné pre určitú skupinu ľudí. V krajine, kde sa zrodila revolúcia a nepriestrelné "Sloboda, rovnosť, bratstvo."
Je smutné, že v 21. storočí vkročia vojská rozpínavej "veľmoci" na územie iného suverénneho štátu (hraničiaceho so štyrmi členskými štátmi EÚ), vraždia civilné obyvateľstvo, a jediné, čím EÚ a svet dokáže odpovedať, sú len diplomaticky zarmútené tváre a nejaké sankcie.
Je nespravodlivé, že z tragédie v Paríži sa stal medzinárodný hit, ale po vojne v Ukrajine (áno, je to vojna, žiadne vnútorné nepokoje) pomaly ani pes neštekne. Napríklad včerajšok v Mariupole si vyžiadal minimálne 30 mŕtvych. Ľudia si išli na trhovisko niečo kúpiť a našli tam svoju smrť.
Je 21. storočie, a hlavnou témou rozhovorov na Slovensku je referendum o menšine. O ľuďoch, ktorí sa od "normálnych" odlišujú IBA svojou sexuálnou orientáciou. A to je tiež nemenej smutné.
