Začalo to zákazníkmi, pri obsluhovaní jednej pani. Klasicky som jej po nablokovaní tovaru povedala 25,70. Ona ma ohromila a schladila (tú vetu si pamätám dodnes): U nás sa hovorí 25,70 PROSÍM! Najprv som sa rozčúlila, že aká protivná hnusaňa, ale dnes to beriem ako jednu z najlepších lekcií života.
Ďalšie schladenie došlo, keď si ma šéf zavolal na koberček... Vraj som k zákazníkom mrzutá. Opäť som sa nasrala a začala premýšľať, ktorá kolegyňa sa nudí a robí mi na nervy. O týždeň si ma šéf zase zavolal. A o ďalší sa to zas opakovalo. Chodila som strašne smutná, začali sa mi vyhrážať, že ma pošlú prvým lietadlom domov.
Potom ma manager poslal na kurz Customer Care (Starostlivosť o zákazníkov) a časom som bola viac usmievavá ako moje Írske kolegyne.
Keď som sa o rok rozčúlila a len tak managérovi povedal, že už ma nebaví byť len dievča od kasy. Odpovedal OK a o mesiac som bola povýšená na asistentku managéra. A zase som sa veľmi tešila....
Tentokrát som si to už nenechala vziať. Pri neprítomnosti managéra som mala na starosti celý obchod a tiež stažnosti a problémy. Najnepríjemnejšie na tom bolo, že keď som niečo nevedela, zákazníci kývli rukou a odišli. Veď to je len koktajúca cudzinka. Takže viac ťažkej práce a aj s tým som sa vysporiadala. Po roku som bola povýšená na managérku oddelenia obchodu.
Aby to nevyzeralo ako rozprávka. V tej práci som skončila zo zdravotných dôvodov, tlak z vedenia a stres z práce sa mi vrátili v podobe zápalu trojklenného nervu. Zamestnávateľ ma nebol ochotný uvoľniť na marodku. Že je to protizákonne??? Áno je. Ale veď som len cudzinka...
Počas tejto 3-ročnej kariéri som nasadila vysokú latku všetkým ľuďom, ktorí mi kedy budú poskytovať služby.
Veľmi by som chcela, aby sa táto úroveň služieb na Slovensku zvýšila.
Aby sa šofér autobusu na nás usmieval, keď nastupujeme.
Aby nám pani za okienkom popriala pekný deň.
Aby nám známa na zastávke pochválila účes, vlasy.
Pani na kase povedala 25,70 prosím...
Snáď to je len sen. Každému by sa to páčilo... Nie je to o hádzaní falošných úsmevov, ale byť milý a pohostinný. Nekaziť deň ľuďom okolo seba.
Tento článok som už zverejnila na inom blogu a zaujíma ma či aj tu sa stretne s takou kritikou a či aj tu takto rozbúri vody. nechcem sa ním nikoho dotknúť. Žiadnej pani predavačky, aj keď mnohé by na sebe mali popracovať, ani žiadnej managérky, aj keď si myslím, že podpora služieb zákazníkom je na vedení. A ak sa niekoho dotknúť tak len pozitívne.
