Minister Borec zavádza
Touto ukrivdenou vetou opakovane otváral každé verejné vyjadrenie ku správe. Pre Slovenský rozhlas sa dokonca počudoval, že ju na rozdiel od vlády mala možnosť pripomienkovať „pani Wienk z Aliancie Fair-play".
Nevedno, či minister opakovane zavádza vedome alebo len preto, že mu vládne kanály neposúvajú dôležité informácie. Keďže však nehovorí pravdu, obrátila som sa na Európsku komisiu s otázkou, či zaregistrovala námietky ministra a čo na ne hovorí. Čuduj sa svete, Slovensko patrí k trom členským krajinám, ktoré sa dobrovoľne odmietli s Komisiou o správe rozprávať.
Aliancia Fair-play je súčasťou siete konzultantov, ktorú si Komisia zriadila na to, aby robili monitoring korupcie v členských krajinách. Na rozdiel od vlády možnosť správu pripomienkovať neodmietla. Jej zistenia boli len jedným zo zdrojov, ktoré Komisia brala do úvahy a konečné znenie správy vyjadruje len a len postoje Európskej Komisie. Mimochodom, sieť nie je žiadnym tajným spolkom. Jej zloženie vlády poznajú a čoskoro bude zverejnené.
Poďme sa radšej rozprávať o príčinách katastrofálnej nedôvery ľudí v súdy
Jeden by si povedal, že vláda s úprimným záujmom o problémy krajiny by nestranný pohľad európskeho spoločenstva mala len privítať. Najmä, ak slovenským súdom neverí 7 z 10 občanov. To by však minister nemohol až do nedávna problémy v súdnictve po celé mesiace popierať. Poďme sa preto radšej rozprávať o tom, čo za rok a pol vláda spravila pre zlepšenie dôvery ľudí v súdy a ich nezávislosť. Nechajme za všetko hovoriť nie heslá, ale konkrétne skutky.
Pozrime sa napríklad na zástupcov vlády (traja) a parlamentu (dvaja nominanti za Smer) v najvyššom samosprávnom orgáne - Súdnej rade. Ide celkovo o piatich z osemnástich členov, čo je už celkom pekná palebná sila. Za všetky ich rozhodnutia spomeňme len jednu čerešničku. Aj títo členovia podporili príchod sudcu Polku na Najvyšší súd.
Ide pritom o sudcu, ktorý sa koncom 90-tych rokov so svojim podriadeným vybral do Čiech na úplatkársku schôdzku. Celý proces podrobne popisujú české súdy vrátane toho, ako sudca odmietol spolupracovať s českými orgánmi činnými v trestnom konaní, keď mu dovolili odcestovať na Slovensko. Neúspešne skončili aj Polkove žaloby o to, aby jeho meno české súdy z rozsudkov vymazali. Žiadne pobúrenie vlády ani parlamentu z takého rozhodnutia počuť nebolo. Ani úvahy o výmene svojich zástupcov v Súdnej rade.
Minulý rok minister Borec za vládu podpísal prezidentskú amnestiu, čím umožnil jej vykonanie. Amnestia tak očistila minimálne štyroch páchateľov korupčných trestných činov. Vláda okrem toho dvakrát hladko a rýchlo schválila Súdnou radou vybratých kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Kandidátov, ktorých prvú várku Rada Európy vrátila ako nedostatočne kvalifikovaných. Osud druhej várky sa ukáže v apríli.
Skončiť môžeme príkladom toho, ako sa minister Borec postavil k pozoruhodnému rozhodnutiu predsedu bratislavského krajského súdu Sádovského, ktoré Štefanovi Harabinovi pomohlo k rozprávkovým 150 tisíc eurám vysúdeným od generálnej prokuratúry.
Krajský súd raz Harabinovi odmietol sumu prisúdiť a prípad vrátil nižšiemu súdu. Keď nižší súd trval na svojom a prípad sa blížil naspäť na „Kraj", predseda súdu ho na výnimku priklepol inému senátu. Ten pôvodný bol vraj príliš preťažený, a preto musel mať pozastavený prísun nových prípadov. Napriek tomu, že zákon jasne prikazuje, aby boli v takých prípadoch spisy náhodne prerozdelené, predseda súdu na výnimku „náhodne" vyberal len medzi dvoma, nie všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia. Ministrovi Borecovi sa tento manevér zdal úplne v poriadku.
Aliancia Fair-play sa pred časom od sudkyne prekvapivo dozvedela, že vraj zvukový záznam z pojednávania nemôže bez jej súhlasu použiť. A to i napriek tomu, že takú možnosť sudcom žiadny zákon nedáva, čo už dávno potvrdil aj Ústavný súd. Napriek tomu, že sudkyňa zasiahla do našich práv, minister Borec návrh na disciplinárne stíhanie podať odmietol. Za pravdu nám dal až Ústavný súd. V tom čase išlo už o viac-menej symbolické rozhodnutie. Ešteže občania môžu podnety podávať aj ombudsmanke, ktorá napokon návrh na disciplinárne stíhanie sudkyne podala.
Pohľad za všeobecné politické heslá na konkrétne kroky ministra i vlády ukazuje, že debata o ich rozhodnutiach by už pre nich nemusela až taká príjemná. Každá kritika sa zrejme ľahšie odbíja urazeným politickým úskokom - i keď je nepravdivý.
Zuzana Wienk
Doplnené 10.2.2014
Ministerstvo spravodlivosti zaslalo na blog túto reakciu a požiadalo o jej zverejnenie:
"Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky trvá na tom, že Slovenská republika nemala možnosť správu transparentným spôsobom pripomienkovať. Bola iba ponúknutá možnosť preštudovať si papierovú verziu správy v presne určenú hodinu v Bruseli bez toho, aby nám bola správa vopred zaslaná. Takýto postup považujeme za neštandardný a zásadne sa líši od zaužívanej praxe napríklad pri hodnotiacich návštevách OECD či OSN.
Pokiaľ ide o upozornenie Európskej komisie na kritické vnímanie justície občanmi SR, s týmto názorom sa stotožňujeme a považujeme ho za ďalší argument v prospech pokračovania v ohlásených zmenách v súdnictve".
