Od januára 2010 musí Súdna rada na svojej webstránke sprístupňovať zvukové nahrávky z rokovaní. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona tak má robiť „aj vzhľadom na súčasnú prax pri vyhotovovaní zápisníc“ a v záujme „zabezpečenia informovanosti o obsahu a priebehu týchto zasadnutí.“
Kto si od „zabezpečenia informovanosti“ sľubuje kompletné a korektné zachytenie rokovania, môže ostať sklamaný. Záznam z ostatného stretnutia členov rady nič také neponúka. Dôkazom je nahrávka Aliancie Fair-play zachytávajúca ôsmy bod programu.
Táto nahrávka ukazuje, že minimálne v tomto bode (Aliancia neporovnávala celé znenie mnoho hodinových záznamov z rokovania) zvukový záznam neobsahuje všetko, čo Štefan Harabin v skutočnosti povedal. Zákon nedáva Súdnej rade možnosť ani priestor oficiálne zvukové záznamy cenzurovať. Zo znenia zákona možno predpokladať, že zvukový záznam má zachytávať celý priebeh rokovania.
Tri dni pred Vianocami sa predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin a profesor práva Alexander Bröstl dostali do ostrej názorovej výmeny. Jej výsledkom bola Bröstlova poznámka, že zváži návrh na Harabinovo odvolanie.
Ako dokumentuje záznam AFP, Harabin na Bröstla reagoval slovami:
„Dávaš návrh na moje odvolanie? Dávaš, alebo nevieš, čo chceš? Si príčetný, alebo nepríčetný? Chceš podať ústne alebo písomne?...“
((zvukový záznam Aliancie Fair-play))
V zázname zasadnutia zverejnenom na webstránke Súdnej rady časť Harabinovho výstupu chýba. Nie je na ňom práve otázka, ktorou sa predseda Najvyššieho súdu dopytuje na duševný stav svojho kritika:
„Dávaš návrh na moje odvolanie? (...) Dávaš, alebo nevieš, čo chceš? Chceš podať ústne alebo písomne?...“
((zvukový záznam Súdnej rady))
V pozadí zvukovej stopy oboch nahrávok pritom počuť reakcie ostatných členov rady, ktorí Harabina za jeho výrok napomínajú. Ako je teda možné, že záznam Súdnej rady invektívu jej predsedu neobsahuje?
Rokovací poriadok ako trhací kalendár
Zo zvukových záznamov vyplýva, že predseda rady Harabin dal po slovnom ataku na Bröstla hlasovať o návrhu na svoje odvolanie. Ten sa však v pôvodnom programe nenachádzal. Podľa rokovacieho poriadku Súdnej rady musia v takom prípade jej členovia zaradenie nového bodu schváliť:
“Súdna rada môže na návrh predsedu súdnej rady alebo aspoň tretiny členov súdnej rady aj počas zasadnutia súdnej rady hlasovaním zaradiť nový bod programu zasadnutia alebo vypustiť schválený bod programu.” (čl. 5, bod 5)
Schválenie dodatočných bodov členmi Súdnej rady predpokladá aj zákon o Súdnej rade:
“Program súdnej rady navrhuje predseda súdnej rady. Každý člen súdnej rady je oprávnený navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu zasadnutia súdnej rady. (...) Program zasadnutia súdnej rady schvaľuje súdna rada“.
Po podobnom schvaľovaní či hlasovaní nie je v zvukovom zázname ani stopy. Jasne ale počuť rozhorčenie niektorých členov rady, ktorí namietali rozpor s rokovacím poriadkom.
Predseda rady Štefan Harabin napriek tomu vyhlásil, že Bröstlov návrh nepodporil nikto: „Tvoj návrh na moje odvolanie nezískal ani jeden hlas. Môžeme to zadokumentovať.“
Zvukový záznam rokovania jasne dokazuje, že vyššie citovaný zákon i rokovací poriadok boli porušené.
Po námietkách niet v zápisnici ani stopy
Jedným z dôvodov, prečo má Súdna rada zverejňovať zvukové nahrávky, bola podľa dôvodovej správy „súčasná prax pri vyhotovovaní zápisníc“. Pri pohľade na zápis debaty o odvolaní Harabina je otázne, či sa na tejto praxi niečo zmenilo.
Podľa zákona o Súdnej rade musí byť zo zápisnice zrejmý „okrem účasti, programu zasadnutia súdnej rady a obsahu prijatých uznesení (...) aj obsah, priebeh rokovania a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia súdnej rady.“
Kto si otvorí zápisnicu z 21. decembra 2011, v uznesení sa dočíta: „Súdna rada Slovenskej republiky konštatuje, že návrh na odvolanie predsedu súdnej rady nezískal ani jeden hlas.” V ”zhrnutí“diskusie sa nenachádza žiadna zmienka o kritikoch upozorňujúcich na (ne)dodržiavanie rokovacieho poriadku.
Takéto zachytenie priebehu vyvoláva dojem regulárneho hlasovania, v ktorom sa nikto nevyslovil za odvolanie Štefana Harabina z funkcie. Členovia rady sa však do hlasovania nezapojili. Poukazovali na jeho nesúlad s rokovacím poriadkom, kedže Bröstlov návrh nebol riadne zaradený do programu.
Deravý zvukový záznam a nepresná zápisnica sú priamym ohrozením verejnej kontroly Súdnej rady. Paradoxne, oni sami sú zároveň najlepším dôkazom toho, že rada drobnohľad občanov potrebuje.
Pavol Lacko
