Keď na humenskom Sídlisku pod Sokolejom pribudlo nové parkovisko, autá z neho mohli zablúdiť aj na chodník. Chýbalo totiž 60 metrov obrubníka, za ktorý mesto zaplatilo stovky eur.
Podobný problém malo aj Ministerstvo zahraničných vecí. Za vynovenie informačného systému dalo zo štátnej kasy desaťtisíce eur, jeho platená inštalácia mala trvať 40 dní. Po pár dňoch bola sieť hotová. Zvyšok štát zaplatil zbytočne.
Na obe pochybenia upozornili až kontrolóri NKÚ – s rôznym výsledkom.
Humenné škodu strhlo z platu zamestnancovi, ktorý na stavbu dozeral. Ministerstvo netrestalo nikoho. „Nálezy NKÚ nemali taký charakter,” uviedlo pred časom v infožiadosti.
Mestu vadí, keď za svoje peniaze nič nedostane a chce ich späť – ministerstvu nie. Aliancia Fair-play zisťovala, či je to pravidlom.
Plytvanie: obce vybojovali späť 5 percent – štát nič
Pred časom Aliancia Fair-play upozornila na to, že ministerstvá miliónové úniky nájdené NKÚ netrápia. Posielala infožiadosti a pýtala sa, či za pochybenia niekto pykal. Nepykal. Nikto.
Plytvajú aj mestá a obce. Len v rokoch 2010-2012 objavili kontrolóri NKÚ v ich zmluvách a faktúrach diery za najmenej 350 tisíc eur. Desiatky ďalších nevedeli vyčísliť.
Na rozdiel od ministerstiev aspoň niektorým obciam stratené peniaze chýbali. V tretine prípadov, kde mohla vzniknúť škoda, vyvodzovali zodpovednosť. Žiadali vrátiť peniaze, krátili plat, podávali trestné oznámenia. Takto sa im podarilo získať späť vyše 21 tisíc eur.
V porovnaní so štátom sa obce o svoje peniaze bijú viac. No zďaleka nie vždy. Aj u nich ostala väčšina nájdeného plytvania nepotrestaná. Príkladom môže byť turčianska obec Podhradie.
Zákon plytvanie netoleruje, štát, obce a úrady áno
Pred tromi rokmi chcela obec vysadiť na miestnom cintoríne nové stromčeky. NKÚ zistil, že ich preplatila desaťnásobne. Obec si síce plnila domáce úlohy, ktoré od kontrolórov dostala - no za plytvanie v tisícoch eur nepykal nikto.
Zákon hovorí, že štát, obce aj úrady by mali žiadať vzniknutú škodu od svojich zamestnancov späť. Väčšinou sa to nedeje, úrady v plytvaní mnohokrát nevidia priamu škodu alebo zavinenie konkrétneho človek. Navyše, veľakrát je zodpovedný sám minister, starosta alebo šéf úradu, ktorých akoby nemal kto potrestať.
Úradníci sú bezradní aj vtedy, keď vinník na úrade už nepracuje. Alebo ak je plytvanie výsledkom kolektívneho rozhodnutia – napríklad hlasovania v mestskom zastupiteľstve.
Z verejnej kasy sa tak strácajú milióny eur. Len v kauzách, ktoré boli medializované v rokoch 2010 až 2012, napočítali odborníci takmer miliardové plytvanie. To je suma, ktorú dáva táto krajina každý rok na súdnictvo, políciu a hasičov.
Je čas na nové pravidlá
Na deravý zákon existuje riešenie, ktoré funguje v mnohých štátoch. Je ním hmotná zodpovednosť verejných činiteľov za škody, ktoré štátu spôsobia. V susednom Rakúsku platí už takmer 50 rokov a rieši aj prípady, keď rozhodnutie plytvať neprijal jednotlivec ale kolektív.
Recept existuje aj na neochotu zodpovedných trestať vinníkov. Inšpiráciou môžu byť Spojené štáty. Tamojší False Claim Act dáva občanom možnosť biť sa o stratené verejné peniaze, ak úrady pri podvodoch nekonajú, alebo o nich nevedia. Občan môže vinníka žalovať namiesto nich – v mene štátu. Keď uspeje, pripadne mu časť peňazí, ktoré pomohol štátu získať späť.
Podobný návrh zákona mali mať poslanci na stole v septembri. Najbližšie by to mali využiť a rozmyšľať, ako štát, obce a úrady primäť k menšej zhovievavosti voči vinníkom. Väčší problém, ako deravý zákon je totiž fakt, že mnohým zodpovedným sa do trestania jednoducho nechce.
A nikto iný to dnes za nich urobiť nemôže.
Pavol Lacko
Pozrite si prípady vyčísleného plytvania, ktoré našiel NKÚ a reakcie obcí
Pozrite si všetky prípady plytvania, ktoré našiel NKÚ
Ak na článok chcete upozorniť ostatných, môžete tak urobiť hlasovaním na vybrali.sme.sk
Viac o práci a financovaní projektov Aliancie Fair-play nájdete na www.fair-play.sk.
