Už o pár dní sa rozhodne, či naďalej ostane najmocnejším mužom slovenského súdnictva. Pri tejto príležitosti mu tentoraz venujeme jedno ospravedlnenie celkom dobrovoľne a úprimne.
A keby si niekto nepamätal, čo všetko za svoju súdnu, ale aj politickú kariéru vyvádzal, tu je krátky súhrn toho najdôležitejšieho:
Štefan Harabin sa stal symbolom rozkladu súdnictva, svoj mandát vykonával spôsobom a správaním nezlučiteľným s požiadavkami na najvyššiu súdnu funkciu. Ako sudca sa často vyjadroval politicky:
Generálna prokuratúra opakovane potvrdila, že priateľsky telefonoval s predstaviteľom albánskej drogovej mafie u nás.
Počas svojej kariéry plynulo preskakoval medzi súdnymi a politickými funkciami, pričom svoju politickú kariéru spojil so stranou, ktorá dostala Slovensko do medzinárodnej izolácie a podieľala sa na porušovaní ústavy a pošliapavaní demokratických práv.
Počas svojej súdnej i politickej kariéry aktívne vystupoval proti opatreniam, ktoré posilňovali boj proti korupcii a reformy súdnictva. Ako predseda Najvyššieho súdu napríklad nezaviedol náhodné prideľovanie spisov elektronicky napriek tomu, že to vyžadoval zákon. Opakovane útočil na Špeciálny súd a navrhoval jeho zrušenie.
Obhajoval nemorálne a organizované žaloby stoviek sudcov, ktorými sa od štátu domáhali vyplatenia desiatok miliónov eur za údajnú diskrimináciu spôsobenú nižšími platmi, aké mali sudcovia Špeciálneho súdu. V prípade, že sudcovia takéto spory vyhrajú, so Súdnou radou odporúčal, aby sa žalované štátne inštitúcie neodvolávali a sám tak, ako predseda Najvyššieho súdu neurobil.
Na médiá podával žaloby, ktorými sa domáhal vyplatenia neprimerane vysokých súm. Takéto žaloby pôsobili zastrašujúco a prispievali k deformácii slobody slova a mediálneho prostredia.
Na kritikov jeho spôsobov a konania útočil neakceptovateľným, agresívnym až vulgárnym spôsobom nezlučiteľným so zásadami etiky a slušného správania. Najznámejším sa stal výrok voči poslancovi Národnej rady Danielovi Lipšicovi, ktorý zachytil parlamentný mikrofón: „Pôjdeš do basy ty hajzel.“
Voči svojim kritikom v justícii sa správal šikanózne, keď ich preraďoval mimo ich dlhodobej špecializácie, nepovolil im služobné cesty, vzdelávacie aktivity, či ich presťahoval do menších kancelárií. V jednom prípade inicioval disciplinárne konanie voči sudcovi, ktoré vykazuje známky šikanózneho postupu za to, že sa s osobnou sťažnosťou obrátil na nesprávny úrad. Iné disciplinárne konanie iniciované ním menovanými predsedami súdov, ktoré sledovalo medzinárodné spoločenstvo a odborníci kritizovali ako šikanózne, mlčky prehliadal.
Ústavný súd vo viacerých prípadoch potvrdil, že zmenami v senátoch protiústavne zasiahol do práva ľudí na zákonného sudcu.
Zasadnutia Súdnej rady často zvolával do nedôstojných hotelových priestorov mimo frekventovaných dopravných trás prevažne na Východe krajiny, čím výrazne sťažoval právo verejnosti zúčastňovať sa rokovaní tohto najvyššieho súdneho samosprávneho orgánu.
Stal sa symbolom uzavretosti a skostnatenosti súdnictva. Bojoval proti súťažnému otvorenému výberu sudcov a obhajoval rodinkárstvo v súdnictve.
Svoju politickú a súdnu funkciu sa nezdráhal zneužívať či už udeľovaním si neprimeraných odmien alebo poskytovaním služobných vozidiel rodinným príslušníkom.
Zuzana Wienk
Ak na článok chcete upozorniť ostatných, môžete tak urobiť hlasovaním na: vybrali.sme.sk
Viac o práci a financovaní projektov Aliancie Fair-play nájdete na www.fair-play.sk.
