A medzi kandidátmi, ktorí sa v parlamente uchádzali o post ústavného sudcu, takí boli – bývalí ústavní sudcovia, právnici s medzinárodným kreditom, sudca Najvyššieho súdu a novopečený víťaz súťaže judikát roka za odvážny rozsudok v kauze Lexa verzus Petit press.
Všetci títo museli vďaka Smeru (volilo sa síce tajne, ale výsledné počty hovoria za všetko) ustúpiť právnikom, ktorí z nášho Ústavného súdu urobia ešte väčší provinčný zapadákov. Začnime tými, o ktorých myšlienkach a právnych názoroch verejnosť nevie vôbec nič – trestný sudca z Krajského súdu v Nitre Ján Bernát a notár Miroslav Ďuriš.
Zoznam zvolených pokračuje dvoma obľúbencami Štefana Harabina – sudkyňou Najvyššieho súdu Janou Baricovou a predsedom Krajského súdu v Košiciach Imrichom Volkaiom. Jana Baricová ho verne sprevádza na služobných cestách a vo verejnosti sa zapísala najmä svojím rozhodnutím o tom, že dokument či zvukový záznam nie je informáciou. Pri žiadosti Ondreja Dostála tým prikryla Úrad vlády, ktorý odmietal zverejniť záznam z rokovania vlády. Aliancia Fair-play zase sudkyňu zažila v akcii, keď dostala od nej priamo v rozsudku vynadané len preto, že sa opovážila na súd obrátiť v inej záležitosti týkajúcej sa prístupu k informáciám.
Imrich Volkai je zase známy ako kráľ rodinkárstva v súdnictve. Na vlastnom súde má ženu i nevestu, jeho dcéra s manželom sú zase sudcami nižších košických súdov. Syn sa mu stal prokurátorom bez konkurzu či praxe, len vďaka žiadosti adresovanej generálnemu prokurátorovi Trnkovi.
Poslednou vyvolenou je predsedníčka bratislavského okresného súdu Eva Fulcová, ktorá po nástupe Smeru do vlády zažíva raketovú kariéru. Nielenže dostala od ministra predsednícku súdnu stoličku, vláda ju posunula aj do Súdnej rady a teraz ju parlament tlačí na Ústavný súd.
Volkai i Fulcová sú navyše v súčasnosti členmi Súdnej rady, kde podporujú duchovnú väčšinu vedenú Štefanom Harabinom. Imricha Volkaia naposledy pobúrilo rokovanie o etickom kódexe, ktorý glosoval takto: „...neviem, či existuje sudca, ktorý by dodržiaval tieto pravidlá.“ Obaja svojmi hlasmi podporili i to, aby sa na stáž na Najvyššom súde dostal človek, ktorý koncom deväťdesiatych rokov viezol svojho podriadeného na korupčnú schôdzku do Čiech.
Ostatné roky ukázali napríklad na kauze Čentéš, zrušení Špeciálneho súdu, či roky tolerovanom stavaní diaľnic na cudzích pozemkoch, aké dôležité je mať na Ústavnom súde morálne vyspelých, nezávislých a odborne podkutých sudcov.
Z piatich práve zvolených a z jedného, ktorého parlament dohodí v máji, troch vyberie prezident - a s tými budeme musieť žiť 12 rokov. Ani jeden z nich nedáva nádej na to, že keď bude treba brániť ústavné princípy a občianske práva, uprednostní verejnosť pred chobotničou rodinou.
Smer nám opäť ukázal, ako blízko má k duchovnému odkazu Štefana Harabina. S takou výbavou však súdnictvo nenapraví, ale potopí ešte viac do bahna.
Zuzana Wienk Ak vás tento článok zaujal a chcete naň upozorniť aj ostatných, môžete zaň hlasovať na: