Kritika prišla z úst sudcu, ktorý je Štefanovi Harabinovi blízky. Bolo to v stredu 11. septembra 2013. Ústavný sudca Milan Ľalík sa zhlboka nadýchol a prečítal rozhodnutie senátu, ktorému predsedal: „Nie je prípustné, aby v rozhodovacom telese ktoréhokoľvek súdu existoval mechanizmus, ktorý neumožňuje prideliť vec náhodným výberom minimálne pre dva (senáty)."
To sa však dialo na Najvyššom súde od začiatku júla do konca septembra 2010. Harabin vydal opatrenie, ktorým nasmeroval všetky námietky zaujatosti krajských sudcov na stôl jedného senátu (1C). Predtým o nich rozhodovalo šesť senátov (1C - 6C). Za zmenou mali byť - dovolenky a vyťaženosť sudcov.
V lete si vraj senáty brali dovolenku a nemal kto iný rozhodovať
„Dovolím si postaviť sa a vzdať tak úctu senátu", začala Jana Bajánková. Harabin pred ústavných sudcov neprišiel, Najvyšší súd v Košiciach zastupovala ona. Opatrenie predsedu vysvetľovala krízou.
Námietky zaujatosti, o ktorých malo byť rozhodnuté do desiatich dní, sa vraj kopili. A „ostatné senáty si brali dovolenku s tým, že mesiac ani nerozhodovali, prípadne rozhodovali podstatne menej." Občianskoprávne kolégium preto predsedu žiadalo, aby situáciu riešil.
V lete sú podľa zákona súdne prázdniny, sudcovia musia ísť na dvojtýždňovú dovolenku. Tú im však schvaľuje predseda súdu. A ten je zodpovedný za to, aby súd aj v tomto čase „v nevyhnutnej miere" fungoval. Zákon mu nedáva priestor na to, aby zrušil náhodné prideľovanie spisov. Navyše, súdne prázdniny končia v auguste, Harabinovo opatrenie však platilo aj v septembri.
V septembri bol odstavený aj najmenej vyťažený senát
Trhliny má aj Bajánkovej tvrdenie, ktorým vysvetľovala, prečo o námietkach rozhodoval práve senát 1C. „Tento senát mal podstatne znížený nápad [počet došlých vecí] ... nepracoval s tým množstvom vecí", povedala.
Keď Harabin vydal opatrenie, senát 1C mal na stole 89 nevybavených vecí. Kolegovia zo senátu 5C ich mali iba o 6 viac. O mesiac sa karta obrátila, začiatkom augusta mal najmenej nevybavených vecí senát 5C. V septembri si výkonnosť udržal. Je teda otázne, prečo o námietkach krajských sudcov nemohol rozhodovať aj on. Princíp náhodného prideľovania by tak bol dodržaný.
Harabin: sudcovia, ktorí nerešpektujú zákony a Ústavu, nemôžu obliekať talár
Hoci Harabin obmedzil náhodné prideľovanie spisov, potrestaný určite nebude. Ústavní sudcovia riešili v septembri iba sťažnosť účastníka konania, ktorý cítil, že táto nezákonnosť ho znevýhodňuje v jeho vlastnom spore. Zodpovednosť voči Harabinovi vyvodzovať nemohli.
Šancu mali v októbri, no prepásli ju. Disciplinárny návrh voči predsedovi Najvyššieho súdu zmietli zo stola, pretože viacerí sudcovia boli vylúčení pre zaujatosť a tí zvyšní sa na ničom nezhodli. Ústavný súd teda Harabina oslobodil, aj keď o samotných obvineniach vecne vôbec nerozhodol.
Ale možno to nevadí. Štefan Harabin v minulosti viackrát sám povedal, že „sudcovia, ktorí nerešpektujú zákony a Ústavu, nemôžu obliekať talár." Teraz sa uvidí, či to myslel vážne.
Pavol Lacko Ak chcete na článok upozorniť aj ostatných, môžete zaň hlasovať na:
Viac o práci a financovaní projektov Aliancie Fair-play nájdete na www.fair-play.sk.