Káčer Daffy bola charakterovo úplne iná postava než ostatní účinkujúci. Bláznivá, šušlajúca, afektovaná, neustále v pohybe. Na tých bláznivých káčerov by mal existovať zákon, povedal raz o ňom lovec Elmer.
Charakteristickým sa pre neho stalo aj to, že po každom vydarenom kúsku hlasito zvýskol - Whooo - hoooo! Whoooo - hooooo!
Daffy sa však vyznačoval hlavne svojím zvláštnym zmyslom pre humor - keď ako moderátor v televíznej súťaži zahrá iba jediný tón na klavíri a pýta sa súťažiaceho, čo to bolo za operu, vysmeje ho, lebo neuhádol jej názov. Pchéé, Rigoletto, vy nevzdelaný buran!
V inom, westernovom dieli, príde do salónu ako veľký frajer a po tom, čo ho každý ignoruje, pýta sa zúfalo kriminálnych štamgastov, či niekto z nich nehrá tenis.
Keď 4. júla na oslavy Dňa nezávislosti rozstrieľa petardami susedom všetky okná, iba pokrčí ramenami a povie: Sloboda nie je zadarmo.
Tým, že ho jeho americkí tvorcovia titulovali nálepkou pološialenca a vtipkára, mohli mu dopriať viac voľnosti vo vyjadrovaní. Postava blázna to vždy dovoľuje - zoberte si takého Dostojevského idiota Myškina, Forresta Gumpa alebo kráľovského šaša v poviedke Edgara Poea či v Allenovom filme Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe - Woody Allen príde ako zabávač pred kráľovu tabulu a spustí: Som rád, že som opäť v paláci. Viete, palác to je 24 komnát a jedna hladomorňa.
Takto mohol Daffy reagovať v príbehoch aj na iné problémy než je tikajúca bomba v darčekovom balení - v dieloch, ktorých sa vyskytuje, sa veselo hajluje pri záberoch na nacistické kríže a je to napokon on, bláznivý káčer, kto poriadnym úderom kladiva odrovná rečniaceho Hitlera. (Mein Milch! Mein Honig! Meine Alles!)
Keď vraví, že bude Elmerov otrok na jeho farme, nasadí si biele parochňu a paroduje starého vyslúžilého otroka, ktorý zbožňuje svojho otrokára. A keď ako otrok z farmy utečie, chytia ho a svojmu pánovi ešte podá bič, aby ho potrestal.
Ako správny patriot, aj on sa raduje nad postupom amerického vojska vo vojne a spieva si vojenské pesničky. Avšak keď si má prevziať povolávací rozkaz, zdrhá pred poštárom na susednú planétu.
V inej časti, kde hrá Sherlocka Holmesa, vykonáva v jeden pochmúrny večer na Baker Street svoju obľúbenú činnosť - rozmýšľa nad tým, ako obísť dane.
Daffy má v sebe aj čosi z archetypu smutného klauna. Hraje napríklad osamelého, nikým nepovšimnutého pouličného predavača, ponúkajúceho striekajúcu kvetinku či falošné fúzy (Madam, prekvapte svojho priateľa!). Ako neúspešný komik sa pre bohatú odmenu rozhodne rozosmiať boháča na smrteľnej posteli- necháva do seba hádzať ponižujúco torty, pričom na záver dodáva: A takto sa živím.
Jeho najlepším priateľom a zároveň najväčším rivalom je najznámejšia postavička Looney Toones: Bugs Bunny. Počas vaudevillového vystúpenia v divadle ťažko znáša jeho väčšiu obľúbenosť u obecenstva, pretože podľa neho by „nemohol nájsť ani muchu, hoci by bol celý pokrytý sirupom." Na konci spoločného vystúpenia ho tromfne tak, že naraz vypije benzín, TNT, pušný prach a uránium a vybuchne. Táto scénka bola ináč následne v iných médiach, napr. britských, scenzurovaná. To aby deti, ktoré majú doma uránium, neskúšali doma podobné blbosti.
Mne však prišlo na scenzurovanie viac hodný diel, kde si na konci ako neúspešný scenárista vystrelí mozog - Čo všetko musím urobiť, aby som Vás zaujal?
A ešte čosi robí Daffy, čo je v dnešných animákoch pre deti neprípustné - dovolí si vytiahnuť cigaretu a okázalo si potiahnuť šloka.
Zo všetkého negatívneho však dokáže spraviť aj niečo pozitívne - keď mu pre neskoré príchody do práce hrozí vyhadzov, na druhý deň do nej prvý krát príde načas. Akurát, že v sobotu.
Hoci je káčer Daffy iba výplodom svojich tvorcov (producenti Leon Schlesinger a Chuck Jones, scenáristi Mel Forster či Melvin Millar, geniálna hudba Carl W. Stalling a hlavne Mel Blanc, ktorý mu požičiaval svoj hlas neuveriteľných 52 rokov), jeho stvoritelia mu dodali takú charizmu a také charakterové vlastnosti, že sa z neho postupne stala jedna z najlegendárnejších animovaných postáv v histórii.
Keď som bol mladší, v telke som mal rád aj iný seriál - Babylon 5. O pol štvrtej som prišiel domov zo školy, s radosťou sadol s obedom na gauč a pozeral sa na to sci-fi, ktoré Sheldon z Big Bang Theory s povýšenosťou jemu vlastnou tak rád označuje za nehodné označenia sci-fi seriál.
V jednom dieli Babylonu 5 má dôstojník Garibaldi nad svojou posteľou práve obraz s podobizňou Duffyho Ducka.
- To je nejaký váš bôžik? - pýta sa Garibaldiho veľvyslankyňa Delenn.
- Áno, bôžik humoru. - odpovedá jej on.
