Pozemok bol značne zanedbaný. Rozkopaný od družstevných kráv, ktoré si tu spravili vlastnú pešiu zónu; zarastený burinami, domácimi aj exotickými; občas nejaký ten močiar, rákosie či vŕbina. Ani žraloci z J&T by z toho nedokázali spraviť stavebnú parcelu.
S bratom sme sa rozhodli, že ho aspoň trochu esteticky upravíme. S družstvom sme vyhandlovali za prechod stáda prísun zrna - za každé jedno zabľačanie jedno zrno. V zime sme vyrezali všetko, čo vrhalo tieň. A teraz, na jar, sme sa pustili do vypaľovania trávy.
Vypaľovanie trávy je ako droga. Trestná, no úžasná vec, pri ktorej si treba dávať dobrý pozor a netreba to s ňou veľmi preháňať. Ospravedlňujem sa za to klišéovité prirovnanie, nechcem, aby som vyznel ako Renton z Trainspottingu, ale myslím si, že to celkom vystihuje podstatu tejto činnosti. Človek sa pri tom totiž úžasne uvoľní.
Vonku je pekne, horúco. Persefona sa opäť vrátila z podzemia a v každej molekule vzduchu cítiť katióny jari. Ľudia sa babrú so záhradkami, ovocnými stromami či s nechcenými šteňatami, pevne zviazanými v premokavých mechoch. A pália trávu. Ako tá babka z dediny pri Svidníku, ktorá pomocou starej vojenskej taktiky „spálenej zeme" dokázala aj to Údolie smrti pod Duklou premeniť na Údolie totálnej smrti.
Vy pálite tiež. Prídete z práce, nedojete ani poriadne váš cholesterový neskorý obed a už utekáte k svojmu pozemku. Pyromanstvo je silne návykové. Neviete sa dočkať chvíle, kedy zapálite iskru vo vašom zapaľovači a suchá tráva bleskovo vzbĺkne. Malé ohnivé pramienky sa najprv nesmelo oboznamujú so svojím protivníkom, no keď si uvedomia svoju absolútnu prevahu, hravo ho vymažú z povrchu zemského. Ak vám do sírových plachiet fúka ten správny vietor, máte vyhraté. Dym sa valí zovšiadaľ. Štípe vás v očiach. Vy to prekonáte. Za ten nádherný pohľad to stojí.
S láskyplným pohľadom ukojeného pyromana sa dívate na ohnivé divadlo. Premýšľate. Nie chaoticky. Ale pekne po poriadku. Čistíte si to v hlave. Čistíte si to, ako ten plameň pred vami čistí židovščinu. Kladiete si rôzne otázky.
Prečo musí byť vaším šéfom vždy nejaký magor, ktorý sa tvári ako najväčšie ozubené koliesko vo vesmíre? Prečo je polovica národa po tristo rokoch opäť zblblá do Turkov? Prečo nedokážete ukončiť svoju rozpísanú poviedku, hoci ste na jej finálnu časť vynaložili už tri fľaše červeného tramínu? Prečo je nový album Radiohead taký otrasný? Prečo je nový film Sylvaina Chometa taký vynikajúci? Prečo vaše dievča tancuje na diskotéke s každým chlapcom okrem vás? Prečo je hudba, ktorú počúvate, tá najlepšia?Prečo sa už nevyrábajú keksy Kukurukuku? Kto vymyslel otáznik? A prečo?
A dávate si, síce niekedy nezmyselné, ale predsa len - odpovede.
Po celý ten čas chodia po neďalekej ceste ľudia. Známi aj neznámi. Na dedine je fajn to, že ak vonku niečo robíte, okoloidúci sa pri vás na okamih zastaví a prehodí s vami zopár slov. Ak by ste to spravili v meste, napríklad by ste natrafili na nejakého bytníka, ktorý polieva na balkóne kvety, hodil by po vás kvetináč. Ľudia sa vás občas pýtajú riadne sprostosti:
A to polievaš s benzínom, že to tak horí? Opekáš si aj špekačky? Dneska na večeru pečené cvrčky, nie?
Ale vám to nevadí. Ste radi, že ste sa spolu zasmiali.
Naozaj si pri tom treba dávať veľmi dobrý pozor. Na plamene, aby nešli tam, kam vy nechcete. Na dedinčanov, ktorí na vás s pokojom zavolajú políciu, hoci predtým sami vypálili pole o rozlohy troch futbalových trávnikov. Na tanečné kroky, ktoré pri hasení ohňa sprevádzajú podrážky vašich topánok.
Ten pocit pri pálení stojí za celé to riziko. Vypaľovanie trávy (v obmedzenej rozlohe!!!) preto odporúčam nielen ako psychologickú pomôcku, ale aj ako agroturistické lákadlo, oživujúce vymierajúci východoslovenský vidiek.
NÁJDITE SVOJU STRATENÚ LUST FOR LIFE! znelo by heslo kampane, financovanej samozrejme z eurofondov.
Niekedy pri čistení hlavy totiž vzduch nepomôže.
Niekedy je potrebný poriadny oheň.
