Pohľad späť

Pred bohostánkom kľačiac,
v rukách modlitby prelínajúc
cez malé korálky.
V srdci nenávisť, čo sa odísť nechystá,
má strach zo svojej zloby, je si taká neistá.

Vykračujúc ulicou keď hľadala sa,
výklady svietia temnotou ulice,
Pozeráš vôkol, strácaš sa v tme.
Kde tmavosť domov si našla, svetlo v úžase nemom opúšťa,
Strachom odsúvané odchádza do vyhnanstva, nepustiac ho ďalej.

Kto si ty? Neznáma a mlčiaca, nevedomá a hučiaca, slepá a tmavá?
Strať sa, odíď, kričiac na svetlo máš strach, že by ťa stretlo.
Bolesť Ťa preniká, panika, kde, kto...
Môžem?
Ticho rozplynulo sa vôkol, len šum vetra preťal novinový šuch.
V bahne cítiac sa nepotrebne v strachu utekáš pred sebou.
Oči nečuli už, uši nevidiac, duša bolí a nečuje volania tvoje.
Len pach vonkajška dokáže roztvoriť Ti viečka,
vidiac realitu.

Slza poklusom sa vyvalila z tvojho oka, a putuje ďalej, valiac sa za ňou
ďalšie a ďalšie, stádom útočia na tvár.
Tvár, prezrádzajúca bolesť a ...

Je neskoro, začula si,je čas vstať a ísť,
obzeráš sa, nevidíš.
V strachu otváraš oči.

Už len sviečky svietia vôkol,
a rozhodnosť vraví vstať.
Neistota krížom odplávala,
snáď?!