
S tou, ktorá toľké roky bola ukrytá,
ktorú túžil som stretnúť, chcel sa jej opýtať: “Až k Tebe viedli moje kroky, po Tebe som život celý, chceš byť...?“
Rozhodnutie, dilema, strach sa kopí pred slová.
Bolesť z neúspechu prekoná každé odhodlanie.
Slovo na jazyku mrzne vo chvíli,
keď moje srdce vyjaviť chce city.
Keď chce povedať slová plné nehy, že obaja sme pre seba ako jedno stvorení.
Cesta, ktorá pred nami sa z hmly norí, je ľahšie viditeľná,
keby sme spolu boli.
Keby som mohol stlačiť tvoju jemnú rúčku,
povedať zopár milých slov,
počutých len Tebou a Bohom.
Mnoho slov na jazyku mal by som keby...
Rozhodnutie, dilema.
Odhodlám sa? Kedy?