reklama

Chyby komunikácie politických strán

Komunikácia je jedna úžasná vec, dá sa ňou veľa napraviť a veľa pokaziť. Je možné vysvetľovať a pýtať sa, dostávať odpovede a dávať riešenia. V politike znamená komunikácia transparentnosť, pochopenie spätnú väzbu a charakter. Riešenie politických problémov bez komunikácie znamená pokles preferencií a dôvery. Komunikácia, komunikácia, komunikácia, čo je s tebou?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 V čase, keď veľká časť súčasných politických špičiek vstupovala na politickú scénu, mali politici len obmedzené možnosti zdvihnúť telefón a objednať si marketingové služby. Jednoducho sa museli sami pasovať so všetkým čo komunikačný proces a propagácia pre nich znamenala. Ťažko im možno vyčítať vtedajšiu „nezrelosť“ a neprofesionálny štýl.

Na uvedených nedostatkoch  by nebolo nič neobvyklé, ak by  prechodný stav netrval relatívne dlho. I keď po posledných parlamentných voľbách je politická scéna o niečo viac personálne pestrejšia, kvantita negeneruje dosť kvality. K tomu, aby bolo pre marketéra zmysluplné pustiť sa do pomerne náročnej operácie poziciovania v segmente politiky pre vybraného politika, mal by spĺňať aspoň základné predpoklady kvality. David Ogilvy o tom hovorí bez obalu: „vyhýbam sa výrobkom, ktorých odbyt je dlhodobo neúspešný, pretože to vždy znamená, že produkt má nejakú zásadnú slabinu. Tieto nedostatky nevyváži seba lepšia reklama.“[1]

 Dosť dlhé obdobie vládla v slovenskej politike paradoxná situácia. Pevne a viditeľne bola obsadená jediná pozícia, ktorej by sme voľne mohli dať pomenovanie „otec vlasti“. O tom, či bola táto pozícia identifikovaná intuitívne, alebo na základe marketingovej stratégie, by sa dala viesť diskusia. Veľa by sa  však nezmenilo na poznaní, že vedľa tejto pozície, sa pozície iných politikov zdali byť slabé a nedokonalé. Dokonca sa politika dostáva do situácie kedy je politik považovaný za neomylného a neexistuje dôvod prečo by mal reagovať na negatívne informácie a svoje prešľapy. Minister práce sociálnych vecí a rodiny Ľ. Kaník reagoval na neplatenie odvodov za zamestnancov v rokoch 1997-1999 obvinením strany Smer, že si snaží zlepšiť preferencie. Nielen, že nedošlo k žiadnemu vyvodeniu dôsledkov, ale ho i SDKÚ, teda strana, ktorej bol nominantom, odmietla odvolať z postu ministra. “Pavol Nechala z Transparency International Slovensko označil túto ministrovu reakciu za veľmi nešťastnú. V politickej rovine sa Nechalovi nezdá vhodné, aby šéf rezortu, ktorý zabezpečuje celý sociálny systém, ho sám porušoval, ale je to podľa neho vec politickej zodpovednosti. Politológ Ľuboš Kubín hovorí, že ak sa tu má utvoriť západný vzor politickej kultúry, tak by mal minister abdikovať. Ak to nechce urobiť, vo veci by mala podľa Kubína konať strana, ktorá ho do funkcie nominovala.

 Podobný prípad sa stal v USA, keď sa nominácie na post ministerky práce v prvej vláde Georgea Busha jr. musela vzdať Linda Chavezová. Americká televízna stanica ABC odhalila, že Chavezová začiatkom 90. rokov vo svojom dome ukrývala ilegálnu imigrantku z Guatemaly.“[2] 

 Všetky chyby komunikácie môžu viesť k tomu, že hodnoty komunikované stranou sa budú líšiť od jej reálnych postojov a konaní. Problém môže nastať ak sa stranícka aktivita pred voľbami prelína s oficiálnou štátnou aktivitou. Vládne strany môžu výkon verejných funkcií využívať na stranícke ciele (predseda vlády a predseda SDKÚ M. Dzurinda sa v máji 2002 zúčastnil pietnej spomienky na Bradle, kde rozdával obrázky so svojou podobizňou). Strany môžu využívať infraštruktúru úradov (Pracovníčka strany Smer na MSVR mala úradné hodiny za totožné pre úrad i stranu), získavať priestory ak majú väčšinu (získanie budov pre SDĽ a KDH v centre Bratislavy za veľmi výhodných podmienok) vo VÚC či mestskom zastupiteľstve, obchádzať daňové priznania cez činnosť mimovládnych organizácii (vznik mimovládnych organizácií pracujúcich s mládežou, ktoré sa neskôr zapoja do volebnej kampane v prospech HZDS) a formou členských príspevkov, ktoré presahujú milióny korún (vklad P. Ruska 14,75 milióna korún do strany ANO), nedodržanie princípov rovnosti príležitostí ( v súkromných médiách, kde sa nedá komerčne kúpiť), poskytovanie prostriedkov členom politickej strany za sľúbený nelegálny finančný výnos od sponzora (firma P. Gaburu TV Com financovala platy 67 funkcionárov KDH a získala pohľadávku na verejne osvetlenie od siemensu za 62,5 mil. Sk), poskytovanie finančných prostriedkov politickej strane cez firmy blízke politickým stranám a podobne.[3] 

Všetky tieto problémy môžu aj dobre vybudovanú identitu strany zmeniť. Negatívne vnímanie verejnosti a koaličných partnerov môže mať pre politickú stranu ďalekosiahle dôsledky. Nielenže komunikované osoby budú musieť odísť do „ústrania“, ale osoby, ktoré budú stranu reprezentovať budú vnímané rozporuplne. Ani úžasná politická kampaň opierajúca sa o všetky zložky identity nemusí znamenať pre stranu návrat medzi politické elity. Výchova občanov, voličov a členov k občianskej zodpovednosti a hodnotám ako je pravda, spravodlivosť, čestnosť, spolupráca, dôvera, zodpovednosť a svedomitosť by sa mala stať pre strany prioritou. Výchova nasledovníkov a zodpovedných politikov identifikujúcich sa správaním a konaním s cieľmi, zámermi, filozofiou a kultúrou strany prinesie do politiky kultúru a kultivovanosť. Ak by sa strany nechceli poučiť, výstrahou im môže byť úspech a pád SDĽ.



[1]Spracované podľa: Kružlík, Tibor. 10. 4. 2003. Osobné značky a politický marketing. http://www.blisty.cz/2003/4/10/art13587.html, (2005-3-5).

[2] Spracované podľa: Kaník: Zákon som neporuši.l 2004.  http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=1851117 (2005-4-19).

[3] Spracované podľa: Sičáková -Beblavá, Emília, Zemanovičová, Daniela. Politické strany a financie – tajomstvo alebo dôvera? Bratislava. Róbert Vico 2002. 34-40

Vyňatok z mojej diplomovej práce.

Peter Falis

Peter Falis

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Jednoducho Ja. Zoznam autorových rubrík:  BásnikovoDuchovnoMoje pohľadyPolitikum a občanNezaradenéSúkromnéRozprávky

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu