Práca je fajn ale ničo v nej chýba, život je prázdny ale ničo v ňom chýba, chýba mi rozhodnutie a chuť. Ono to je jednoduché povedať si a zmeniť veci, ťažšie je to uskutočniť.
Možno sme na tom rovnako, robíme a snažíme sa ale čosi nám nefunguje. Nejde rozbehnuté veci udržať v chode. Nejako nám prerastajú cez hlavu. Zdá sa mi dokonca, že ani modlitba nefunguje. Viem, že Bože si tu, ale akoby som bol na dne síl. Ako hovoria mnohý vyhoretý.
Človek bez vízii-milión. Keby to bolo také jednoduché. Ale nie je. Bolí každá chvíľa samoty, chvíľa keď si uvedomujem bezmocnosť a dĺžku života. Nie že byma to malo viesť k seba deštrukcii, ale ovplyvňuje ma to v konaní.
Po víťazstvách prichádza oddych a mnohokrát strach s toho čo bude teraz veď som už dobojoval a všetko má byť OK. Ale vtedy je čas pripraviť sa na ďalší boj
Počúvaj, poď zamakáme na sebe a poženieme chmáry preč, zodvihnime výzbroj, opášme sa talentami. Nebojujeme predsa sami,máme manželky, priateľov, rodiny,..spoločnosť.
Buďme zodpovedný a čestný, spravodlivý a múdry, dobrý a chápajúci,... Znie to ťažko ale máme to zapísané v sebe.
Tak idem skúsiť vstať s popola, ten totiž pomáha priniesť úrodu.
.
