S paštétou je to tak. Než sa pustíte do jej výroby, musíte si položiť otázku, či idete vyrobiť pochúťku alebo či idete spotrebovať zvyšky mäsa, ktoré sa nikam už nedajú uplacírovať. A keďže doma už paštéty robí málokto, musíme sa my kupujúci zamyslieť v obchode, čo si vlastne ideme kupovať.
Samozrejme základom je správna ingrediencia. Ak kupujete kačaciu paštétu, tak tá by v princípe mala byť z kačacej pečene, kačacej masti a nejakého toho bravčového boku. A klasická pečeňovka, tá by zas mala byť z bravčovej pečene, z bravčového boku a tak. Jednoducho v zložení nemajú čo hľadať nejaké separáty. A tiež tam nemá čo byť surovina, ktorá nie je od mäsa, ako je sója, či pšeničná múka a tak.
Taký mäsový separát to vám je vec, ktorú veľkovýroba produkuje, a ktorú treba spotrebovať. Pre dokonalú efektivitu sa totiž obraté kostry zvierat ostrekujú horúcou vodou pod tlakom. Takto sa z nich dostanú aj tie najposladenejšie zvyšky mäsa. No technológia nezabráni, aby sa neodstrelili aj kúsky chrupiek, kostí a podobne. Preto sa to napokon celé dôkladne pomelie.
Nuž, možno, že táto vec nie je zdraviu škodlivá. Uznávam, že napokon môže byť aj plná kolagénu. Ale dáte mi asi za pravdu, asi by ste to jesť nechceli. Ale jete a ani netušíte ako často.
Pritom to môže byť také lahodné. Dať si na chlieb tenkú vrstvu masla a na to riadny náter paštéty alebo poriadné koliesko pečeňového syra. A k tomu malé kyslé uhorkové nakladačky alebo čerstvá paradajky. To sú tie pravé raňajky pre mäsožrútov. Len paštéta nesmie byť vyrobená z pomletých šraubou z traktora.
Ani neviem, ako nájsť toho správneho výrobcu. Mám chuť napísať, že veľkým firmám by som sa radšej vyhol. Ale možno by som nebol spravodlivý. Možno aj veľký podnik dokáže urobiť dobrú vec. Je treba asi skúšať a hľadať tú, pre vás zložením a chuťou, správnu. Ale kto si raz nájde svoju značku, ktorá je stabilne chutná, bez separátov a ach áno, aj bez chlpov, tak ten na paštétu nedá dopustiť.
