Tak teda oplátky. Sladké, syrové, rascové, čo ja viem aké všelijaké. Na to, aby ste si ich doma urobili nepotrebujete veľa. Trocha múky, trocha syra, nejaké to vajce a možno mlieko, ak máte taký recept. A dobrú vanilku, ak ich robíte na sladko. Aha a ešte som zabudol. Potrebujete pekáč oplátok. Alebo inak povedané oblátkovač.
Stroj na pečenie oblátok je v podstate vaflovač alebo kontaktný gril, či čosi také. Dve horúce platničky s vyrezávaným vzorom sa stlačia k sebe, urobí to „sss“ a o pár sekúnd vyťahujete oblátku. Platničky sú zväčša zahrievané elektrinou. A ak sa vám chce oplátku zrolovať, dostanete trubičku. Skrátka jednoduché a účinné.
Ako to už býva pri strojoch takéhoto typu, celý proces výroby v sebe nesie to správne čaro popálených prstov, prešľapovania, čakania na produkt a nadávania, že už sa do podobného diela nikdy nepustíte. Ale ak vám raz doma niekde v skrini straší oblátkováč, určite sa do produkcie tejto pochutiny jedného dňa opäť pustíte. Keď inokedy nie, tak aspoň na Vianoce.
Akosť syrových oblátok predurčuje kvalita syru, ktorý sa použije. Eidam je klasika. Ale na nete sa dá nájsť recept s nízkotučným syrom s pridaním rastlinného oleja. To si nemyslím, že je cesta k chutnému výrobku. Najlepšie je nájsť taký syr, ktorý chutí skvelo aj mimo oblátky. Neskúšal som to nikdy, ale s takým Volovcom by to bolo určite skvelé.
Každopádne ten správny syrový tuk je smotana a nie rastlinný olej. To mi nikto nevyhovorí. A tak treba vziať dobrý, tučný syr, trebárs aj ten Eidam a pustiť sa do strúhania.
A potom do občasného pálenia prstov.
