Preto manželka, keď robí kurací paprikáš, kožu z uduseného stehna odstráni. Ale pes, napriek tomu, že mu možno škodí, ju dostane. Ale ja nikdy.
Inak paprikáš z kuracích stehien milujem. My ho robíme so sladkou smotanou a je to paráda. Moja babička, podobne ako mnoho iných Slovákov z juhu, tomuto jedlu hovorila perkelt. To je smiešne, lebo Maďari pod menom pörkölt rozumejú dusené kura, králika alebo jahňa v ktorom nie je smotana. Ale sú tam zato kúsky živej papriky a možno aj rajčiny. Taký lečový gulášik z kurčaťa. Niečo také by ste u nás v reštike dostali trebárs pod názvom „teľacie na srbský spôsob“. Že prečo práve na srbský - to nevie nik.
K paprikášu rozhodne prídu noky. Čo sú noky, je zas národná záhada. Pôvodne zrejme taliansky výrobok pod menom gnocchi (pre pána hlavne to nečítajte gnoči!) sú výrobok z pšeničnej alebo kukuričnej múky, zemiakov a vajíčok. Teda niečo, čomu by sme my s radosťou vraveli halušky. Ale my tu na západnom Slovensku robíme noky len z múky a habarkou alebo varechou riedke cesto pretlačíme cez hrubé sito do vriacej vody. Alebo si ich rovno kúpime v obchode zabalené rovnako ako inú cestovinu. Tak to robíme napríklad u nás doma, pretože v našich obchodoch také cestoviny dostať.
Ale ani tam ich nie vždy nájdeme pod menom noky. Niekedy sa tieto cestoviny z pšeničnej múky nazývajú v obchodoch haluškami a paradoxne, ak chcete zemiakové cesto, musíte hľadať gnocchi. Teda čistý názvoslovný miš maš.
Moja babka hovorila múčnym nokom nokerle. Takže ak ste boli pozvaní na obed a mal byť perkelt s nokerlami, jedlo, ktoré ste mohli očakávať, bol paprikáš s pšeničnými nokami. Ale výsledok vás nikdy nesklamal. Lebo ste dostali hutné smotanové jedlo naložené na obrovskej dávke hustých múčnych slovenských cestovín. Ešte teraz si na ňu pri paprikáši často spomeniem.
