Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
a trocha ďalej
na polceste niekam pár malých domov
vybielených slnkom do kameňa vymytých fľakov
v objatí prsnatých pálm oddychovalo v sieste
a nohy mi vyseli z múrov
až kamsi do prázdna chcela so povedať som malá a bojím sa
a vietor fúkal k oblohe vôňu nezrelých citrónov
len som tam sedela
vo voľnom páde prstov
slnko sa triaslo na pokožke
nechcela som viac
