sedím na posteli
fajčím a nič viac sa nedeje
dni pretiahnuté kopírakom
noci tmavé
mám veľa práce
veľa nových slov na jazyku
veľa tvári v hlave
veľa ticha ukrajuje z pocitov
mám strach pozrieť sa na seba
že tam nič nebude
že slnko svieti opäť niekde inde
že nerozmrazím snehovú vločku
že veľmi chcem
prísť domov
sadnúť si s Lenkou na balkón
dať si pivo a počítať obyčajné mraky nad kopcami
občas sa nadýchnuť červených listov
a nadávať na (ex)manželov, (ex)milencov
smiať sa zo svojej mladosti
chcem ísť s Emmou von a tváriť sa
že mám menej než mám
skutočne sa smiať v detskom objatí
alebo čítať bratove správy a ľúbiť ho ešte viac
pretože sa mi podobá
a mám o neho strach
niekedy by stačilo
prísť do svojej izby
a byť čakaná