Prečo teda SME nepovedia: „Voľte Radičovú"? Veď už dávno - ešte pred voľbami 2006 - sa SME stali novinami SDKÚ. Bolo by čestnejšie a charakternejšie, keby povedali rovno, že SME sú za RADIČOVOU. No je to naozaj z presvedčenia?
Je pár otázok, ktoré si treba položiť.
Prvou je, či naozaj celá redakcia SME má také presvedčenie. Ďalšou otázkou je, či im to pomôže, alebo poškodí. Či im stúpne alebo klesne počet čitateľov. Zaujíma to majiteľov novín SME? Alebo žijú z iného biznisu, než noviny? Ak áno, tak z akého a s kým ho robia? S SDKÚ? Keby nežili z iného biznisu, asi by sme podobné úvahy ako Filova nečítali. Ani keby za tým bolo naozaj presvedčenie novinára. Lebo novinár nemá čo písať z presvedčenia / z preesvedčenia písali a konali komunisti/ - musí byť v prvom rade objektívny. A to aj v súkromnom médiu.
Pred časom SME veľmi tlačilo na Zuzanu Martinákovú, či je v poriadku, že televízia TA3 vysiela Slobodné fórum akosi pričasto a či za tým nie je Ivan Kmotrík, ktorý vlastníTA3 a vraj finacuje aj SF. Keby to aj bola pravda - ako sa zneobjektívnilo vysielanie TA3? Zmizli z neho azda iné strany? SDKÚ, Smer, opozícia, koalícia? Každý, kto pozerá TA3, vie veľmi dobre, že to tak nie je.
Sú slovenské médiá nezávislé a objektívne?
Faktom však je, že v iných médiách to neplatí. A aj nezaujatý pozorovateľ rýchlo zistí, komu robia kampaň. Napríklad SME. Práve tie SME, ktoré perom Lukáša Filu nastoľujú otázku podpory prezidentského kandidáta. Prečo už dávno jasne nepovedali, že podporujú Radičovú? Prečo skúšajú čitateľov „zboku" a utajene?
Na Slovensku je však takých médií viac. Či už sú to, noviny, televízie alebo webové stránky.
Na mnohých sa dočítate len a len o Ivete Radičovej. Prípadne o Ivanovi Gašparovičovi. Ale o iných kandidátoch - napríklad Františkovi Mikloškovi, či Zuzane Martinákovej - ani slovo. Môže to byť náhoda?
Vo svete sme bežne svedkami toho, že komunity chcú mať prezidenta zo svojich radov. Je to prirodzená vec.
Právnici právnika, teda Gašparoviča
Ak bol kandidát právnik, ako je Ivan Gašparovič, úplne prirodzene polarizoval na svoju stranu komunitu právnikov. Komunita právnikov si povedala, že to bude fajn, ak bude mať svojho prezidenta.
Podnikatelia podnikateľa
Ak bol kandidát podnikateľ, mal celkom prirodzene na svoje strane väčšinu podnikateľov, lebo aj oni sa tešili na to, že budú mať svojho prezidenta, ktorí najlepšie rozumie ich problémom.
Intelektuáli intelektuálku, čiže Radičovú
Ak to bol intelektuál, ako napr. Iveta Radičová, úplne prirodzene za ním stáli sociológovia, ako sú IVO, politológovia, vedeckí pracovníci....
Ak to bol napr. Ronald Reagan, volili ho prirodzene herci a novinári, pretože bol dlhý čas reportérom rozhlasových staníc.
Ako sa dá vysvetliť, že slovenskí novinári nepodporujú novinárku?
Je ešte oveľa viac otázok, ktoré by si mali ľudia položiť.
Koľko celebrít, čo podporujú Radičovú, má zmluvu s produkčnými, či mediálnymi agentúrami p. Kováčika, člena jej volebného štábu? Jedna, dve, alebo viac? A robia kampaň pre Radičovú z presvedčenia alebo majú strach, že by ich zmluvy s agentúrami neboli až také výnosné?
Tak ako niekedy v komunizme rozhodovali stranícke knižky, nerozhodujú dnes peniaze, peňeži a peníze? A čie? V čí prospech sa veci dejú? Občanov? Pravicových voličov? Alebo majiteľov médií, ktorí robia biznis s SDKÚ?
Na Filipínach majú na to výraz obálková žurnalistika.
Je dobré, že to L. Fila v SME otvoril. Bude to takto jasnejšie. Kiež by to urobili aj ďalšie médiá. Boli by sme si na čistom. A príslušné médiá by niesli zodpovednosť. Podobnú ako politické strany.
A ešte lepšie by bolo, keby slovenskí novinári písali slobodne a objektívne. A v komentároch aj z presvedčenia. Ale to je individuálne. Globálne presvedčenie mali iba komunisti.
Ľudmila Farkašovská
