Spisovateľ je ten koho diela ľudia čítajú

Bolo to určité skryté dehonestovanie žánru literatúry, do ktorej sa zaraďuje aj moja tvorba. Som sklamaná z častej selekcie kníh na skutočnú literatúru a "to ostatné", pričom určitá časť úzkeho okruhu samozvaných kritikov rozhodne, že týchto niekoľko kníh je literatúra a k čítaniu ostatnej tvorby by sa človek nemal ani priznávať... No večer, keď som pozerala Superstar (neviem, či by som sa mala k tomu priznávať, pretože to nie je prípustné rovnako ako čítanie ženských románov), počula som jednu vetu od Mekyho Žbirku: "Spevák je ten, koho ľudia počúvajú" a ja som si to samozrejme preložila do svojho jazyka: "Spisovateľ je ten, koho tvorbu ľudia čítajú" a musím povedať, že mi zrazu prestali vadiť narážky "znalcov" literatúry a uvedomila som si, koľko ľudí si prečítalo moje knihy. A dnes, keď som si zase po dlhšej dobe prezerala recenzie od mojich čitateľov, našla som tam príspevok od jednej pani, ktorá spomínala, že vďaka mojej knihe si uvedomila, ako jednoducho môže život pretiecť medzi prsty a odkedy si ju prečítal aj jej manžel, rozprávajú sa doma nejako inak... Jej slová ma dojali a veľmi povzbudili. Uvedomila som si, že pre mňa nie je zmyslom písať literatúru, ktorú budú chváliť kritici, ale literatúru, ktorá prinesie niečo dobré mojim čitateľom. Možno dobrý pocit, pohodu, alebo nebodaj niečo viac, ako zamyslenie sa nad vlastným životom.