Obdivujem ľudí, ktorí stoja v prvej línii. Nielen zdravotníkov, ale aj policajtov, hasičov, vojakov, ale aj lekárnikov, predavačky a množstvo iných, ktorí zabezpečujú, že dokážeme žiť stále celkom komfortný život. Neustále počúvame o zdravotníkoch v prvých líniách, tých čo robia testy, starajú sa o chorých na nový vražedný vírus a im patrí naozaj všetka česť, potlesk a uznanie. Ale potom je tu množstvo ďalších lekárov, ktorí tiež skladali Hippokratovu prísahu, ale občas mám pocit, že na ňu zabúdajú. Len sa chcú odviezť na vlne úcty voči zdravotníkom bez toho, aby sa o to skutočne aj pričinili. Prečo také kritické slová z mojej strany?
Je to konkrétna skúsenosť zo včerajšieho dňa. Nebudem opäť menovať, ale jeden člen mojej rodiny ochorel. Napriek tomu, že celým svetom zmieta nové ochorenie Covid19, neznamená to, že ostatné choroby sa schovali niekde do kúta a tam budú čakať, kým ich dominantný brat Covid19 ustúpi a prenechá im dostatočné pole pôsobnosti. Naopak, stále sú tu a navštevujú ľudí rovnako ako predtým. Takže môj blizky sa zobudil s opuchnutou polovicou tváre a horúčkou 38°C. Keď pominula pochopiteľná panika, že by to mohol byť koronavírus, prišli na rad racionálne argumenty a zhodnotenie, že do poraneného kútika pier (klasický kútik) sa musela dostať nejaká infekcia, ktorá mu spôsobila "okoločelustný" zápal sprevádzaný teplotou. Ako poučený pacient sledujúci pokyny valiace sa zo všetkých médií volal svojho ošetrujúceho lekára, ten však neordinoval. Potom volal zastupujúceho a dozvedel sa, že on nie je zastupujúci a dostal odporúčanie ísť na pohotovosť. Tak išiel. Do nemocnice v Malackách. Avizovaná selekcia pred nemocnicou sa nekonala a tak vošiel rovno na pohotovosť, kde bol jediný pacient. Samozrejme rúško mal na ústach, dezinfekcia pri vstupe do nemocnice nebola žiadna. Hlavne, že pri vstupe do každého obchodu je povinná. Pani lekárka sa spýtala na obtiaže, ktoré jej vysvetlil. Keď spomenul teplotu 38°C, okamžite nastalo vyšetrovanie, či nemá cestovateľskú anamnézu, ktorú samozrejme nemal, no i napriek tomu bol vyhodený za dvere. Lekárka sa ani nedotkla jeho spuchnutého líca a čeluste, nespýtala sa, kde ho bolí, nezaujímala sa ani o to, či nemá zápal okostnice. Len mu cez pootvorené dvere podala recept s antibiotikami a poslala ho preč.
Prečo ho neposlala na test na koronavírus, keď sa tak obávala, že by mohol byť pozitívny? Netuším. Možno preto, že ich máme málo a treba otestovať ľudí v osadách a repatriantov a nie ľudí, ktorí si dovolia mať teplotu. Prečo ho potom nevyšetrila, keď pravdepodobnosť, že by mal koronavírus bola nízka a príznaky okrem teploty žiadne? Netuším. Vlastne netuším prečo na tej pohotovosti vôbec sedela? Akých pacientov očakávala? Zdravých?
Na záver by som chcela povedať, že sa hlboko skláňam pred lekármi a všetkými zdravotníkmi, ktorí nezabudli na Hippokratovu prísahu a nasadzujú svoje životy v týchto ťažkých dňoch. Ale zároveň by som bola rada, keby všetci, ktorí nosia titul lekár nezabúdali, že ich úlohou je v prvom rade pomáhať chorým ľuďom. Ak je ich prioritou zarábať peniaze, či honosiť sa titulom lekár, tak by mali svoje rozhodnutie študovať medicínu aj po rokoch prehodnotiť a ísť pracovať do inej sféry.
