Tolerancia, ktorá nepripúšťa iný názor

Tolerancia, ktorá nepripúšťa iný názor
Písmo: A- | A+

Sme tolerantní, ale bolo by vhodné, aby ste zdieľali náš názor. Sme liberálni, ale nie všetci si zaslúžia slobodnú voľbu. Sme demokratickí, ale niektorí ľudia sa nevedia správne rozhodovať, nemali by mať preto slovo...

Nie je to tak dávno, čo nás mnohých uchvátil oskarový film "Green Book", nielen vďaka nezabudnuteľným hereckým výkonom a dávkou svojského humoru, ale hlavne svojou pointou. Určite nie som sama, ktorá si kládla otázku, ako je možné, že v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bola možná takáto neuveriteľná segregácia? Spoločnosť si prešla druhou svetovou vojnou, kde práve apartheid bol príčinou smrti miliónov ľudí, pričom ďalšie milióny sa mlčky dívali. Ľudia dosiahli vysoký stupeň vzdelanosti, technického pokroku, mali prístup k informáciám, žili v blahobyte a pohodlí. Ako je možno, že stále dokázali ešte v druhej polovici dvadsiateho storočia tolerovať hotely, obchody, či toalety iba pre bielych a oddelené vstupy pre farebných. Zdalo sa mi to primitívne a hlúpe. A nesmierne vzdialené. Hoci nie časom, či miestom, ale vývojom, ktorý odvtedy naša spoločnosť dosiahla.

Alebo som si myslela, že dosiahla. V poslednej dobe sa totiž presviedčam o opaku a včera ma realita týchto dní zasiahla aj keď nie priamo, ale veľmi osobne, keďže novodobý apartheid pocítil na vlastnej koži môj partner. Už dlho sa so synom tešili na letecké dni, ktoré sa tento rok presunuli z letiska Sliač do Kuchyne, ktorá je pre nás oveľa bližšie. A tak sa dohodli s kamarátom, že zoberú svojich synov a pôjdu si spolu užiť chlapský deň plný leteckej a vojenskej techniky a akrobacie na svetovej úrovni. Môj priateľ už vopred vedel, že pri vstupe bude nutné dať sa otestovať a test si samozrejme zaplatiť, ale bol ochotný výnimočne sa podrobiť tomuto úkonu, pretože jeho syn nesmierne túžil ísť so svojím tatinkom a kamarátom na také skvelé podujatie. Obaja totiž zastávame názor, že kultúrne, športové, či spoločenské podujatie podmienené špáraním v našom nosohltane nestojí za to, aby sme sa na ňom zúčastnili. Jediné prípady, kedy porušujeme naše predsavzatie sú pracovné povinnosti, či povinnosti spojené so vzdelaním našich detí.

Takže priateľ, nabalený odhodlaním a dobrou náladou prišiel pred brány letiska, kde ho čakal prvý šok. Jeho kamarát so synom, na ktorého spoločnosť sa tešili, mal určený iný vstup na podujatie. Bohužiaľ, to nebol len iný vstup, čo by sa dalo s pritiahnutými vlasmi ešte tolerovať, ako organizačné zrýchlenie, vzhľadom k tomu, že očkovaní sa testovať nemuseli, keďže to, že oni môžu roznášať covid rovnako dobre ako neočkovaní, momentálne nikoho nezaujíma, ale očkovaní mali vyhradený zvlášť priestor oddelený plotom.

Ďalšia nepríjemná skúsenosť na priateľa čakala, keď si pýtali od neho pri testovaní nielen peniaze, ale aj údaj o poisťovni, ktorý odmietol poskytnúť, keďže test zaplatil na mieste, nebol ochotný znášať ho aj na svojom účte v zdravotnej poisťovni.

Následne prišla nielen nepríjemná skúsenosť, ale priamo šok, keď mu v pokladni za testovacím miestom povedali, že vstupenky na podujatie sú vypredané, keďže kapacita je obmedzená. Na námietku, prečo mu to nepovedali na testovacom mieste, slečna v pokladni odôvodnila, že oni s nimi nemajú nič spoločné. Môj priateľ je síce výbušnejší typ, ale myslím, že toto by rozhodilo aj najväčšieho flegmatika. Avšak, keď dôrazne žiadal o vrátenie peňazí za test, alebo zabezpečenie vstupenky, zdôrazňujem, že len žiadal bez kriku, agresie, vyhrážania sa, či niečoho podobného, pokúšal sa ho z priestoru vyhodiť pracovník SBS. Našťastie v tom momente sa pri pokladni zhromaždila väčšia skupina rovnako oklamaných ľudí, ale tiež vojenská polícia, ktorá sa pokúšala situáciu upokojiť.

Napokon sa vstupenky našli, respektívne vytlačili, pričom usporiadatelia sa elegantne vyhovorili na technickú chybu, keďže videli, že by mohlo prísť k lynčovaniu personálu na bráne pre neočkovaných. Na bráne pre očkovaných bolo vstupeniek dosť, avšak tie samozrejme neplatili pre zónu podradných neočkovancov. A tak môj priateľ so svojim vzlykajúcim synom, ktorý bol svedkom celej situácie, napokon po všetkých týchto peripetiách, vošli na miesto.

Ak si myslíte, že príbeh začal konečne naberať ten šťastnejší smer, tak sa mýlite. Vo vnútri totiž zistili, že ich parťáci - kamarát so synom, ktorí mali byť súčasťou ich perfektného chlapského dňa sú za plotom, a môžu sa medzi sebou rozprávať len cez drôt oddeľujúci sektory. Ak vám to pripomína Osvienčim, tak asi nie ste moc ďaleko, keďže "Vakcína macht frei!" Ak si však myslíte, že to je všetko, tak ešte nie. "Zábava" stále graduje. Napriek tomu, že neočkovaní a očkovaní mali rovnaké vstupné, podradnejšia skupina občanov sa nemohla dostať ku všetkej vystavenej technike, stánkov z občerstvením na tejto strane bolo výrazne menej, čo vytváralo viac ako hodinové rady, pričom na tej "vyvolenejšej" strane sa čakalo maximálne pár minút, ešteže aspoň tá obloha na ktorej sa preháňali letecký akrobati bola len jedna. Asi by sa zle dodržiavali sektory...

Obaja s priateľom sa snažíme brať život s humorom a aj tie najnepríjemnejšie situácie si zľahčujeme vtipom, ale včera, keď mi rozprával zážitky zo svojho "perfektného chlapského dňa" mi veru do smiechu nebolo. Bola som smutná, nahnevaná a hlavne VYDESENÁ. Aj holokaust predsa nezačal zo dňa na deň odvlečením a usmrtením miliónov občanov druhej kategórie. Začal pomaličky rozdelením ľudí, zakázaním vstupu do niektorých prevádzok, vykonávania niektorých činností, vytvorením sektorov... a tí "šťastnejší" sa len mlčky prizerali, veď ich sa to netýkalo, dokonca to pre nich prinášalo výhody, mali viac priestoru, lepší tovar, služby, mohli arizovať obchody, byty, majetok... Veď predsa oni si to nevymysleli a keď už to tak je... tak prečo by sa bránili...

Verím, že tento príbeh nebude mať druhý diel, ani tretí, že to bude len ojedinelá skúsenosť. Snáď je táto spoločnosť taká vyspelá, demokratická, liberálna a tolerantná, ako stále o sebe tvrdí.

Skryť Zatvoriť reklamu