Dnes sa v novinách objavila správa, že plány, ktoré si vláda dala sa naplnili, z 2. Piliera odišlo takmer 90 tis. Sporiteľov, čo pre vládu znamená v podstate „zadarmo“ príjem viac ako 250mil EUR. Tie sa však nepoužijú na výplaty dôchodkov, ale na zaplátanie dier štátu. Dlho sa o 2.pilieri písalo, diskutovalo, hodnotilo. Ostať? Alebo vystúpiť?
Nedávno som dočítal jednu zaujímavú knihu, kde sa písalo, že dôchodkový systém na Slovensku sa podobá tzv. Ponziho schéme. Kto nevie, čo je to v krátkosti priblížim.
Určite si spomínate éru nebankoviek, ktoré sľubovali krásne rozprávkové výnosy. Tieto spoločnosti však nikdy zisk negenerovali, lebo výnosy, ktoré mali byť vyplácané (možno sa aj vyplácali) sa tvorili z peňazí, ktoré noví sporitelia vložili. Spomínate si na množstvo reklamy, ktoré tieto spoločnosti robili. Len za jedným účelom: prilákať „sporiteľov" .Teda, ak sa zastavili vklady, lebo sa rozšírili obavy z krachu, tak sa okamžite zastavili aj výplaty, pretože by čoskoro nebolo vyplácať z čoho výnosy. A tomuto sa hovorí Ponziho schéma. Dôchodkový systém na Slovensku funguje ale veľmi podobne.
Do 8. V mesiaci je potrebné zaplatiť odvody, ktoré sa následne prerozdelia medzi dôchodcov. Teda, štát žiaden zisk negeneruje, len „pracuje" s tým, čo „pritečie". Ono by to nebolo ani zlé, keby sa na strane vstupov neznižoval počet aktívne pracujúcich, hlavne vďaka znižujúcej sa pôrodnosti a aj rôznych daňových zmien (napr. rušenie živností a prechod na s.r.o, kde sa odvody za istých okolnosti platiť nemusia).
Na druhej strane, vzhľadom na rast priemernej dĺžky života rastie počet poberajúcich dôchodky.
Čo hovoria štatistiky? Do roku 2060 sa počet prispievajúcich zníži o cca 30%, naopak, počet poberajúcich sa zvýši o 50%. Teda, dôchodkový deficit sa bude len zväčšovať. A je teda zrejmé, že štátu budú chýbať milióny na dôchodky (ktoré mu chýbajú už teraz). Aký to bude mať dopad na nás?
Páčila sa mi veta, ktorá sa tiež objavila v médiách, že ľudia vymenili svoj majetok v 2. Pilieri za prísľub vlády, že budú mať dôstojné dôchodky. Áno, je to tak. Možno sme si to neuvedomili, ale v postate sme urobili niečo podobné, ako keby sme svoje peniaze, ktoré máme na účte v banke presunuli na účet štátu bez akejkoľvek zmluvy a veríme, že sa štát o nás postará. Ozaj, urobili by sme to, ak by to nebol štát?
Je jasné, že boli ľudia, ktorý vystúpiť mali, lebo to bolo pre nich výhodné. Na druhej strane, až 40% z tých čo vystúpili, toto rozhodnutie urobiť nemali. Možno tak urobili preto, lebo sa zľakli vety, ktorá bola v liste zo Sociálnej poisťovne, že v prípade, ak bude dôchodok z 2. Piliera menší, štát rozdiely nedorovná. Ale, čo ak to bude naopak? To samozrejme v tejto chvíli nikto nevie, čo je však isté, úspory v 2. Pilieri sú aj budú naše, lebo je to náš majetok a štát nemôže len tak povedať, že nám ich zoberie. Veď to je náš majetok !
Čo však určite urobiť môže a vzhľadom na problém so znižujúcim sa počtom pracujúcich a rastúcim počtom dôchodcov aj urobí, je to, že predĺži odchod do dôchodku alebo jednoducho zníži dôchodky. A to sa nám pravdepodobne páčiť nebude.
Tento rok sa má schváliť zákon o anuitách, ktorý bude hovoriť o tom, ako sa budú vyplácať budúce dôchodky z 2. Piliera. Mňa len prekvapilo, že sa to bude diať až potom, čo štát uzavrel možnosť vstúpiť resp. vystúpiť z 2. Piliera. Potom možno mnohí z nás budú ľutovať alebo sa aj tešiť z rozhodnutia , ktoré urobili. Určite by bolo pre nás všetkých prínosné, keby už zákon existoval a teda sme mali možnosť si pred rozhodnutím ostať alebo odísť z 2. Piliera porovnať, aký budeme mať dôchodok len zo štátu alebo z súčasne zo štátu aj z 2. Piliera.
Ešte nás však čakajú rozhodnutia dve. To prvé je, či ostať vo fonde v ktorom sme (väčšinou negarantovaného) , alebo prejsť do garantovaného. Ktorý si vybrať? No z dlhodobé hľadiska je určite lepšie rozhodnutie ísť cestou akcií, ktoré ako jediné vedia poraziť infláciu a priniesť nám zaujímavé zhodnotenie. A ktoré je druhé rozhodnutie?
No i napriek tomu, či máme jeden alebo dva piliere, na dôstojný dôchodok to stačiť nebude. Musíme si teda sporiť sami. A treba začať...okamžite, lebo ako sa hovorí : čas sú peniaze. Buď bude náš dôchodok stáť na jednej prípadne dvoch „nohách" a teda bude v podstate nestabilný, alebo pridáme k nemu „tretiu" a to sú naše vlastné peniaze. Má to však jeden háčik, musíme ten krok urobiť sami. Možno si povieme, ale z čoho mám odkladať, keď nemám? No...možno to zaznie tvrdo, kto chce hľadá spôsoby, kto nie dôvody. Jednu radu Vám však predsa dám. Skúste si každý mesiac odložiť 5% z vašich príjmov a žiť len z tých 95%. Že sa to nedá? Za „pokus" nič nedáte J Ak sa vám to podarí, urobili ste zásadný krok k Vašej finančnej nezávislosti !
Na záver jeden úsmevný ale pravdivý príbeh. Prišla za mojím kolegom „čerstvá" dôchodkyňa vo Viedni. Hovorí: Mám dôchodok 800 EUR, 500 EUR miniem na bývanie a z tých 300 vo Viedni neprežijem. Čo mám robiť? On jej na to odpovedal: No teraz už nič, čas, kedy ste s tým niečo robiť mohla, uplynul.
Vezmime zodpovednosť za svoju budúcnosť do svojich rúk a nebuďme odkázaný na to, čo dostaneme, lebo to pravdepodobne nebude spĺňať naše očakávania, ale čo bude oveľa horšie, vo chvíli, keď to zistíme, už s tým pravdepodobne nebudeme môcť nič urobiť !
