Doba sa zmenila. Pamätám si časy, keď sme sa ráno prebudili, mali sme prácu, mali sme istý príjem a v podstate sa nám žilo ľahko. Vždy sa v podstate o nás niekto postaral. Po revolúcii začal hromadný krach strojárskych podnikov, lebo už nemali istotu, že dostali prácu. Mali sa začať chovať podnikateľsky, neriešiť len koľko vyrobím ale aj to, komu to predám. A hlavne za akú cenu. A tu sa práve vyskytol problém. Náklady. Veľké budovy, veľké náklady na energie, prezamestnanosť a nízka produktivita. Výsledok? Vysoká cena vyrobeného výrobku. A tak sa vôbec nečudujme, že nás dobehli priatelia z východu a Slovensko zaplavili Čínske obchody.
A pre mnohých bol priam šok v tom, že sa museli začať vzdelávať, učiť sa jazyky, prácu na počítači ap...doteraz absolútna neznáma, veď sa vždy o nás niekto postaral. A zrazu sme sa mali o seba postarať sami. I dnes som to nedávno zažil, keď a ľudia stále spoliehajú na istoty štátneho dôchodku mnoho z nás si previedlo svoj majetok na účty štátu.
Spomínam si na jednu udalosť, bol som v banke a prišli tam dvaja ľudia. Jeden z nich povedal: Veď tu sa nikto neusmieva ! No áno, skúsme sa prejsť po našom meste, po ulici a sledujme ľudí, ich tváre. Málo s nich je pozitívne naladená, usmiata. Každý sme sa začali sústreďovať na nás a zabúdame na tých okolo. Aké by bolo fajn, keby sme sa ráno prebudili s úsmevom na tvári a povedali si: Dnes prežijem najkrajší deň vo svojom živote ! Hlúposť? Nie ! To ako totiž bude vyzerať náš deň nezáleží vôbec na tom, čo sa udeje, ale ako na to zareagujeme. Môžeme nadávať, môžeme sa smiať. Skúste jednoduché cvičenie: vo chvíli, keď nám bude smutno, keď nám bude ťažko, usmejme sa !Sami uvidíte, aké to bude príjemné ! Čo keby sme sa usmiali napr. v obchode na predavačku, s úsmevom pozdravili známych, kolegov, určite by náš život vyzeral ľahšie.
A kde sú teda naše istoty? Aká je vôbec naša najväčšia istota? Odpoveď je jednoduchá : Istota sme MY ! JA ! TY ! Nikto iný, my sme herci na javisku nášho života, my sme tí, ktorí rozhodnú, ako strávime daný deň ! Máš málo peňazí? Konaj ! Vzdelávaj sa! Hľadaj lepšie príležitosti ! Si nespokojný so svojím životom? Tak si polož otázku : Aký život by som chcel žiť? A vykroč ! Urob prvý krok na ceste, ktorá povedie k tvojím vysnívaným cieľom ! Všetko sa dá dosiahnuť ! Musím však CHCIEŤ !
Aká je ale realita? Často sa zaplavíme negatívnymi myšlienkami, to nejde, to sa nedá, to je hlúposť, sme často lenivý, necháme sa vyprovokovať ! Veď je jednoduchšie nadávať, ako sa usmievať a myslieť pozitívne, je jednoduchšie si pozrieť obľúbený seriál ako prečítať poučnú knižku. Každý máme rovnaký čas, je len na nás, ako ho využijeme.
Takže jediná istota sme MY ! Viera v naše schopnosti, naše skutky, naše činy. Chce to len nabrať odvahu, silu a vykročiť ! A nebáť sa ! Naučiť sa prijímať porážky, naučiť sa tešiť s úspechov. Veď aj Schumacher nevyhral všetky závody v rámci veľkej ceny a napriek tomu zvíťazil!
Náš život je naše dielo, nedovoľme, aby ho riadil niekto iný, lebo ak to dovolíme, on to rád urobí. A pravdepodobne s tým nebudeme spokojný.
Na záver jedna myšlienka. Predstavme si, že na konci života nám všetci, koho sme spoznali počas života postavia múzeum života. Budú tam umiestnené fotky z nášho života, ľudia, ktorých sme stretli, situácie, aké sme zažili, miesta, ktoré sme navštívili. A my stojíme pri vstupe a pozývame návštevníkov dovnútra. Čo chceme, aby tam videli? Aké obrazy? Aké zábery ? Akých ľudí? Aké situácie? Aké miesta, ktoré sme navštívili? Aké diela, ktoré sme vytvorili?
Už zajtra môžeme začať stavať naše múzeum, aby sme ho slávnostne o pár rokov, keď budeme odchádzať z tohto sveta mohli otvoriť. Tak nech je to najkrajšie múzeum na svete !
