Chceš vstať, no si prikovaná

Chceš vstať, no si prikovaná,

námahou načisto vyčerpaná.

Vzpieraš sa, prosíš, no márna je tvoja snaha,

ďalej trpíš vo svete nahá.

Bez tých krásnych nežných pohľadov,

čo zanechala si na ostrove pokladov.

Do ktorých si telo odela,

pre svojho vytúženého priateľa..

Mlčíš, pretože ústa zmĺkli,

ako pustý, nočný dych, mĺkvy.

Vlhne prach čo kropíš,

pritom smútok v duši kopíš.

Spútaná proti vlastnej vôli,

vnútri padáš kvôli…

Bezočivé sklamanie ta drví,

nabažiť sa nevie tvojej krvi.

Spočítaj posledné priania nočných pútí,

prichádza svetlo čo ti slobodu do žíl vrúti.

Pomaly, nebadane trhá putá,

zajtrajšok už dnes svitá.