Tŕňmi vystlaté hniezda

Aké to sú tŕňmi vystlaté hniezda?

Kde svieti tá dávna tvoja hviezda?

Jej krása v tmavej cele pobudla,

opojná pôžička jej charizmu prebodla.

Už dávno pred časom zhasla,

no v kalnom prachu jej úbohé torzo našla.

Vzduch návratu čo pred prahom páli,

ohyznú štiplavú ranu pod pás vpáli.

Bez dlhých krokov,

tieň blíži sa domov...

Bez vízií úsmevov po denníčku driape,

v izbietke, v živote bez vzoru tápe.

Závidí listom,že ich vietor neunáša,

až kedˇ dozrejú spoznávať diaľ ich prenáša.

Opadli hry,nezbydol čas,

dospelý život neprišiel včas.

Silnejú víchry, búrka sipí dažde,

niet dôvodu k neprávnej vražde.

Modrasté výšiny nad ňou myslia,