Zasmejte sa! Zomrela som...

Keď sa vtedy medzi obyvateľmi nášho mesta rozšírila správa o tomto netradičnom sobáši, vyvolalo to rôzne reakcie. V prvom rade to nepochybne potvrdilo známu vetu, že láska kvitne v každom veku, a v tomto prípade to platilo úplne stopercentne. Našli sa takí, ktorí spomínaným dvom „odvážlivcom“ priali všetko najlepšie. Potom prišli na rad tí, ktorí o správnosti a predovšetkým význame uzavretia takéhoto manželského zväzku, ktorý bol potvrdený cirkevným sobášom, pochybovali. A napokon sa o slovo prihlásili aj „neprajníci“, ktorí s úsmevom na perách rozoberali „možnú“ udalosť: Čo by sa stalo, keby sa do roka chystali netradičné krstiny... Táto predpoveď budúcnosti sa však nenaplnila, práve naopak, niekoľkomesačná novomanželka pred pár dňami zomrela. Správa o jej úmrtí však opäť vyvolávala netradičné reakcie. Každý, kto mi o tejto udalosti hovoril, sa pri tom usmieval. Ešte nikdy som nezažila, aby sa niekto pri správe o úmrtí iného usmieval. A tentokrát sa usmievali všetci. Tí, ktorí starej pani pred pár mesiacmi do manželstva priali, aj tí, ktorí o jej kroku pochybovali. Zdalo sa, že celé mesto to zobralo „s humorom“. Ale s humorom úctivým, takým pekným – jednoducho povedané.Myslím, že takúto skúsenosť už nikdy nezažijem. Teda... Možno sa ešte raz budem usmievať... Ja sama a nad tými, ktorí zostanú „tam dole“ a budú „zbytočne“ smutní...