Včera večer som sa stretla s českým kardinálom Vlkom. Hovoril mi o tom, ako chodil do Roháčov na túry. Niekoľko minút predtým však vystúpil pred plnou sálou na pôde Slovenskej ambasády pri Svätej Stolici v Ríme, kde povedal: „Minulosť by nám mala byť mementom, aby sme si dnes volili inú cestu." Kardinál hovoril o Barbarskej noci v 1950-tom.
„Čakal som obrátený k stene s putami na rukách. Potom ma vzali do miestnosti, kde mi vzali všetky veci. Odtiaľ do klietky zo skla, kde som sa musel úplne vyzliecť a robiť drepy."
Ak by toto bola výpoveď spred 60-tich rokov, možno by nás ani veľmi neprekvapila. Veď o Barbarskej noci sme už toľko počuli. Tieto slová však povedal Remigiusz P. Górski.
Jeden z rehoľníkov v bratislavskom kláštore, ktorý donedávna v kauze františkáni čelil obvineniu zo sexuálneho zneužívania dvoch neplnoletých chlapcov. Nechýbalo násilné vniknutie do kláštora ani odvlečenie. Františkáni prežívali barbarské mesiace. Až dovtedy, kým nevyšla pravda na povrch.
Človek by si myslel, že to, čo sa dialo v 50-tych rokoch, tá mašinéria zla, že sa to už nikdy nevráti. Ale kdeže! Netreba chodiť ďaleko, aby sme zistili, že opak je pravdou.
Skladám klobúk pred františkánmi, ktorých aj vďaka našim bulvárnym médiám a nepravdivej kauze pozná celé Slovensko. Po včerajšku, kedy som videla film Vymývanie mozgov, im zvlášť ďakujem - za svedectvo viery a vytrvalosť, a za ich odvahu a silu čeliť ešte stále tak hlboko zakorenenému komunistickému mysleniu a praktikám v našej slovenskej spoločnosti.
Darmo, Karel Čapek mal pravdu, keď povedal: „Človeka neprerobíš, len sa ti vyfarbí!"
