Áno, také dva malé „štoplíky“ sú naozaj krásne. A odhliadnuc od všetkých dvojnásobných starostí, ktoré k dvojčatám patria, je naozaj nenahraditeľným zážitkom vidieť ako takéto dvojčatá spolu vyrastajú a od malička dokážu spolu komunikovať. Budem konkrétna.
Simonka s Martinkou sú dvojvaječné, takmer dvojročné, dvojčatá. Ešte nedokážu všetko povedať a ich slovná zásoba je obmedzená na pár slov. Avšak oni dve dokážu už od malička medzi sebou zaujímavo komunikovať a navzájom sa o seba starať. Naše prvé skúsenosti s touto skutočnosťou začali hneď v prvých týždňom ich života. Napríklad nás prekvapilo, že keď jedno z dvojčiat ochorelo a vyžadovalo si väčšiu starostlivosť, druhé dvojča bolo v tých dňoch veľmi dobré a pokojné, akoby cítilo, že jej sestrička si vyžaduje väčšiu starostlivosť. Teraz, keď sú už staršie, sú v prípade choroby svojho dvojčaťa k nemu citlivejšie a pozornejšie.
Keď je Simonka chorá, Martinka ju omnoho častejšie objíma a naopak. Taktiež je pozoruhodné ako dokážu jedna druhú brániť. Ak sa deje niečo netypické (napríklad kvapkanie kvapiek do nošteka, ktoré spôsobí plač), druhé dvojča začne automaticky plakať a prejaví o súrodenca strach.
Ak sa jedna z nich vzdiali, druhá ju hneď hľadá. Keď si príde po fľašu s mliekom Simonka, neodíde bez mlieka pre Martinku. To, čo má jedna z nich, chce aj druhá a najlepšie je, ak to má presne takú istú farbu, veľkosť aj tvar. Ale aj naopak, ak niečo dostane jedna z nich, polovicu dá tej druhej. Ak sa spolu v úzkom priestore stretnú, usmejú sa na seba, obídu sa a idú ďalej. Ak sú spolu v jednej miestnosti a je tam podozrivé ticho, svorne vystrájajú nejakú neplechu. Keď jedna robí nejaké „huncúctvo“, druhá ju svojsky upozorní, aby to nerobila. Takýchto príkladov je možné pri dvojčatách zažiť neúrekom.
Mohlo by sa zdať, že takáto naviazanosť v prípade dvojčiat nie je dobrá. Ja si však nemyslím, že to tak musí byť vždy. Naše dojčatá sú totiž úplne rozdielne bytosti. Majú úplne iné povahy a inak sa prejavujú. Jedna z nich je tichšia, druhá temperamentnejšia, jedna je zručnejšia, druhá výrečnejšia. Sú jedinečné, samostatné bytosti, len majú vedľa seba súrodenca, s ktorým žijú od počatia.
A tak by som každému priala prežiť aspoň pár dní pri výchove dvojčiat a zažiť rovnaké dobrodružstvo, aké s nimi prežíva celá naša rodina. Naše dvojčatá sú naozaj krásne a nech sú starosti s nimi akokoľvek veľké, je krásnym dennodenným darom dostávať od nich našu lásku späť, a to vždy dvojnásobne.
