Keď prídu na svet naraz tri deti alebo aký je život s trojičkami?

Jeden chlapček bol istý
Takto začala spomínať 34-ročná Mária Fusková z Rabče na Orave, vtedy už mamička dvaapolročného syna Adriánka, na deň, keď sa dozvedela správu, ktorá ju v prvom momente šokovala a určite ovplyvnila jej dovtedajší život.
"Rozplakala som sa a hneď volala manželovi. Povedal mi: No a čo teraz, keď čakáme trojčatá. Tak budeme mať naraz tri deti," hovorí, teraz už s úsmevom Mária a jej, taktiež 34-ročný manžel Radoslav, rodák zo Žiliny, doplní: "Chceli sme len dve deti, ale viete, človek mieni, Pán Boh mení."
Tehotenstvo prežila Mária bez problémov a v zamestnaní pracovala až do ôsmeho mesiaca. Potom sa však očakávané detičky začali pýtať na svet a 21. apríla 2006 uzreli v martinskej nemocnici svetlo sveta krásne a zdravé trojičky - chlapci Miško, Tiborko a Marcelko.
"Od začiatku sme vedeli, že jedno bábätko bude chlapček, neskôr bolo vidno aj druhého. Pohlavie posledného dieťatka však nevedeli lekári určiť, pretože bolo schované za prvými dvoma. Keď sa napokon narodili traja chlapi, boli sme v prvom rade šťastní, že sú v poriadku a to, že nemáme žiadne dievčatko, trápilo snáď najviac lekára," pokračuje v rozhovore Radoslav.

Tri postieľky v jednej izbe
Po návrate z nemocnice sa Fuskovcom ich denný režim úplne zmenil. "Bývame v rodičovskom dome manželky a zatiaľ, kým dostaviame náš vlastný domček, musíme sa s chlapcami uskromniť v jednej izbe," opíše momentálnu situáciu otec štyroch synov a aj keď zdanlivo môže tento fakt pôsobiť ako nemožný, stačí chvíľa v ich dome a pochopíte, že obmedzený priestor vôbec nie je dôvodom na to, aby ste sa u nich zle cítili, ba práve naopak. Všetko je vkusne zariadené a hlavne prispôsobené pre spokojný život takmer dvojročných trojčiat.
"S chlapcami mi chodia pomáhať dve opatrovateľky. Jedna prichádza na dve hodiny doobedu, druhá zas poobede," odpovie Mária na otázku, ako počas dňa zvláda starostlivosť o svojich troch chlapčekov. "Je toho dosť, ale postupne by si každá mamička zvykla. V podstate robíme presne to, čo pri jednom dieťatku, len je to trikrát," smeje sa veľmi milá Mária a opíše ich denný režim: "Okolo pol 8 trojčatá vstanú a ešte v postieľkach vypijú mliečko. Potom sa spolu pohráme, pripravíme obed a okolo pol 11 ich ukladáme spať. Poobede chodíme na prechádzku."
Podľa slov manželov Fuskovcov je obliekanie trojčiat "rýchlovka". "Najprv dám všetkým trom nohavice, potom tričká, postupne topánky i vetrovky. Musíme ich obliekať postupne, pretože, ak by sme najprv vychystali len jedného, nevydržal by čakať na posledného," vysvetlí Mária, ktorá, ak ide na prechádzku so synmi, vždy jej musí niekto pomáhať. "Máme totiž dva kočiare. Jeden pre dvojičky a ďalší ešte pre jedno dieťatko. S trojičkovým by som síce mohla chodiť von aj sama, len neviem, či by som ho vládala tisnúť," hovorí jemné žieňa Mária, ktorej už sedia na kolenách Tiborko s Marcelkom, podobní ako vajce vajcu.

Každý je iný
"Miško je na pohľad trošku iný. Okrem toho je najväčší jedák a najviac ho zaujíma to, čo môže spapať. Je najpokojneší a najrozvážnejší," opíše mama Mária prvé trojča. "Tiborko je asi najväčší šinter a športovec," smeje sa Radoslav a doplní: "Stále je v pohybe a občas nás pohnevá viac ako jeho dvaja bratia."
"Marcelka zas zaujímajú všetky detaily. Je veľmi zručný a cukrík rozbalí vždy ako prvý. Z trojčiat je najtrpezlivejší a chce najviac rozprávať," snažia sa Fuskovci vystihnúť povahové črty svojich "chlapov" a svorne súhlasia, že od malička je každý z nich iný a jedinečný. "Keď však začnú vystrájať nezbedy, vzájomne si vedia neuveriteľne pomôcť. Aj keď ešte nevedia rozprávať, dokážu medzi sebou komunikovať svojím vlastným spôsobom a veľmi si rozumejú. Ak napríklad jeden dokáže otvoriť dvere, zvyšní dvaja to vedia, čakajú naň a keď sa mu to podarí, už ich v izbe nieto," hovorí Mária o milých a bežných situáciách, ktoré s trojčatami denno-denne zažíva.
"Navzájom si veľmi chýbajú a vždy sú spolu. Ak odíde do druhej izby jeden z nich, automaticky prídu za ním ostatní. Taktiež, napríklad, keď jeden nespí, stále chodí ku postieľkam bračekov a chce, aby aj oni vstali a naopak," doplní Radoslav a ďalej pokračuje: "Každý z nich má svoju vlastnú fľašku na mlieko, ktoré sú farebne odlíšené. Poznajú si ich a ak ich všetky dáte jednému, tie správne zanesie zvyšným dvom. Rovnako si poznajú napríklad svoje vetrovky a presne vedia, ktorá komu patrí."

Sen o vlastnom domčeku
Nájsť pre trojčatá rovnaké oblečenie je problém. "V obchodom ich proste nemajú, a tak ani nie je možné, aby boli vždy rovnakí. S vecami pre nich nám veľmi pomáhajú krstné mamy, príbuzní a známi, od ktorých ich chlapci dostanú. Sme im za to veľmi vďační, pretože materská, ktorú dostávam, nestačí ani na mlieko a plienky," vysvetlí Mária, ktorá takýto systém v našom štáte považuje za nespravodlivý. Faktom totiž je, že okrem jednej materskej a prídavkov na každého syna, nedostane nič viac. "Keď sa chlapci narodili, príspevkom nám pomohla aj obec a niektorí sponzori, teraz sa už však musíme trápiť sami," opíše realitu Radoslav, ale vzápätí doplní, že sa okolo nich doteraz vždy našli dobrí ľudia, ktorí im pomohli a sú vďační hlavne za to, že trojčatá sú zdravé a rastú ako z vody.
Obaja mladí rodičia sa zhodnú, že by svojich synov nevymenili za nič na svete. Najstarší Adriánko má svojich troch bratov tiež veľmi rád a keď chce vystrájať huncúctva, má doslova na výber, s kým. Len hodinka počas nášho rozhovoru u nich doma nás však presvedčila o tom, že Miško, Tiborko a Marcelko sú veľmi dobré detičky, ktoré si síce vyžadujú veľa pozornosti, ale všetko to, čo im ich milujúci rodičia dajú, vrátia im trikrát viac, a v tomto prípade to platí doslova.
Keď sme od Fuskovcov odchádzali, trojčatá sa už chystali na obedňajší spánok. Mama Mária ich spolu s manželom Radoslavom vychystala do postieľok a chlapci nám zakývali na rozlúčku. Keď sme sa napokon, s prianím všetkého dobrého, lúčili, všetci sme si srdečne priali, aby sme sa o rok, keď budú na torte trojčiat horieť tri sviečky, stretli už v ich novom domčeku, ktorý bude pre štyroch krásnych synov Fuskovcov ako stvorený.