No zdá sa, že ani skoré vstávanie neubralo na dobrej nálade. V Nižnej o nej, v piatok 29. mája, nebolo ani chýru ano slychu a na tvárach cyklistov sa zračilo odhodlanie poraziť 110 kilometrový úsek na trase Nižná - Suchá Hora - Zakopané - Tatranská Lomnica.
Pelotón sa pohol o 8 hodine ráno. Takmer 800 cyklistov neodradilo ani slabých 5 stupňov nad nulou a dážď, ktorý sa spustil hneď po štarte.
Prišli vyšportovaní muži, skúsení cyklisti, natrénované ženy (podotýkam, že všetky oblečené podľa najnovšej cyklistickej módy), ale aj neskúsené lastovičky aj tí, ktorí tento rok ešte na bicykli nesedeli. Všetci však mali jedno spoločné: Dosiahnuť cieľ!!!
Oravské dediny Liesek, Čimhová a Suchá Hora vytvorili cyklistom nezabudnutený zážitok. Pri cestách stáli deti, ktoré odušu povzbudzovali...
...vyhrával obecný rozhlas...
...a davu cyklistov kývali aj mieste babky a dedkovia... "Do toho, do toho," ozývalo sa z úst okolostojacich...
Prvé náročnejšie stúpanie pred Suchou Horou smerom k hranici s Poľskom. "Nevymeníte mi koňa?" žartovali cestou niektorí cyklisti, ktorí sa rozhodli zo železného tátoša zoskočiť a "chúďatko koníka" potisnúť.
Po náročnom šliapaní prišiel oddych. Výbornú atmosféru ešte utužila ochutnávka syra na salaši v Zakopanom, kde sa cyklisti posilnili...
Poblízku sa pásli spokojné kravičky a ktovie či aj ony cítili v kostiach blížiaci sa dážď. Ten nenechal na seba dlho čakať, pretože celým Poľskom lialo.
Aspoň trochu pomohli pršiplášte, ktoré väčšina nezložila ani na slovenskej strane pri stúpaní do Tatier.
Makalo sa, šliapalo do pedálov, keď bolo treba niekoho potisnúť, potislo sa a so vzájomným povzbudzovaním: "Poďme, poďme, hop, hop... Šlapeme dievčatá... Ešte kúsok, chlapci..." sa pelotón vyštveral do Tatier!
Tam čakalo na cyklistov občerstvenie a čo je hlavné, aj dobrá nálada a aspoň trošku teplých slnečných lúčov.
V piatok ráno boli Tatry pod snehom. Nádherný pohľad...
...akoby za odmenu po toľkej námahe...
Nedalo sa nezastať a nefotiť...
Po ďalšom ťažkom úseku pred Tatranskou Lomnicou, ktorý sa podľa slov cyklistov javil ako rovina, ale v skutočnosti to bol dlhý, ťahavý kopec, prišiel vytúžený cieľ. Väčšina dorazila medzi druhou a štvrtou popoludní...
Sobotu väčšina využila na potulky v našich veľhorách...
Tatry boli síce skúpe na pohľad, a takmer stále zahalené v mrakoch, ale napriek tomu nádherné...
...a vzmáhajúce sa po veternej smršti...
Večer pripravili organizátori pestrý program. Nechýbalo opekanie špekačiek...
...zábavný program...
...i fantastická cigánska muzika...
Aj keď väčšina dúfala, že v nedeľu počasie cyklistom dopraje, opak bol pravdou. Na spiatočnej ceste - tentokrát smerom na Štrbské Pleso, Podbanské, Liptovcký Mikuláš, Huty a Nižnú - cyklistov zastihla aj hmla a nepríjemný vietor. Viacerí potvrdili, že také zlé počasie si na akcii Okolo Tatier nepamätajú...
Nezostávalo nič iné a na skrehnuté prsty si dievčatá natiahli ponožky, ktoré vymenili za mokré rukavice... Nasledovalo niekoľko kilometrové klesanie do Liptovského Mikuláša a definitívny cieľ...
Chvíľka oddychu, opäť nepríjemný dážď a šťastný záver v cieli. Aj keď by sa mohlo zdať, že merítkom spokojnosti a úspešnosti tejto akcie bolo chladné a nepríjemné počasie, nie je to tak. "Cyklotúra Okolo Tatier je predovšetkým o úžasnej partii, nových ľuďoch a perfektnej atmosfére. Určite prídu o rok opäť všetci," potvrdila ranné vtáča Eva, ktorá je rozhodnutá prísť taktiež - aj napriek boľavému kolenu, na ktoré sa po túre muselo pozrieť odborné oko lekára.
No a ja - ako pozorovateľ necyklista - dodávam, že akcia Okolo Tatier je určite aj o prekonávaní vlastných limitov, namáhavom šliapaní do pedálov (máte môj obdiv, priatelia) a pomyselnom najvyššom mieste na stupni víťazov. Okolo Tatier totiž nie sú preteky, a tak zlatá medaila v tomto prípade patrí úplne všetkým zúčastneným. A poviem vám, byť medzi toľkými víťazmi, bol fantastický pocit! O rok si to ani ja opäť nenechám ujsť a začínam sa pohrávať s myšlienkou, že sa stanem súčasťou pelotónu... Nepridáte sa?
