Predvianočné konské dostihy alebo kde je dieťa?

Ľudia behajú ako blázni, predavačky pokrikujú, nech nikto nevchádza do predajne bez nákupného košíka... do toho začalo liať... a len málokto má vystretý dáždnik... Zdá sa, že v tom zhone im nevadí ani to, že zmoknú do nitky...

Myslím, že tento obraz vystihuje aj príbeh, ktorý som včera počula na kázni v kostole. Dovolím si ho prerozprávať.

Istá Indka prežila Vianoce v Nemecku. Keď skončili, prirovnala ich k africkej žene, ktorá ide prať prádlo.

Na hlavu si položí kôš plný bielizne a k sebe čo najsilnejšie privinie do plachty zavinuté dieťa. Príde k rieke, začne prať a v tom si všimne, že jej dieťa, položené vedľa brehu, zobrala voda. Žena so stoickým pokojom dokončí svoju prácu, podarí sa jej zachytiť len plachtu, čo zostala po jej dieťati. Keď príde domov, muž sa jej pýta: "Kde máš dieťa?" A ona odpovie: "Zobrala ho voda, ale nebuď smutný, plachta zostala."

Kde je dieťa? To betlehemské Jezuliatko? Alebo aj nám zostala len plachta, ktorej sa počas Vianoc budeme klaňať..?